„Báťuška,“ povedal som, „nuž vy stále ráčite hovoriť o získaní milosti Ducha Svätého ako o cieli kresťanského života; ale ako a kde ho môžem uvidieť? Dobré skutky vidieť, ale dá sa vidieť Duch Svätý? Ako mám vedieť, či je so mnou, alebo nie?“

„V tomto čase,“ odpovedal starec, „kvôli takmer všeobecnej ochabnutosti vo svätej viere v nášho Pána Ježiša Krista a našej nevšímavosti ku konaniu jeho Božskej prozreteľnosti voči nám a spoločenstvu človeka s Bohom, sme prišli až tak ďaleko, možno povedať, že sme takmer úplne opustili pravý kresťanský život. Svedectvá Svätých písiem nám teraz pripadajú zvláštne; keď napríklad Duch Svätý hovorí perami Mojžiša: ‚A Adam videl Pána prechádzať sa v raji‘ (porov. Gn 3, 10), alebo keď čítame slová apoštola Pavla: ‚Išli sme do Achájska a Boží Duch nešiel s nami; vrátili sme sa do Macedónska a Boží Duch išiel s nami.‘ Na nejednom mieste Svätého písma sa spomína zjavenie Boha.

Preto niektorí ľudia hovoria: ‚Tieto miesta sú nezrozumiteľné. Je možné, aby ľudia videli Boha takto otvorene?‘ Ale tu niet ničoho nezrozumiteľného. Táto neschopnosť pochopiť prišla, pretože sme sa vzdialili od jednoduchosti pôvodného kresťanského poznania. Pod zámienkou vzdelania sme dosiahli takú temnotu neznalosti, že veci, ktoré otcovia chápali tak jasne, nám pripadajú takmer nepochopiteľné. Dokonca aj v bežnom rozhovore sa im Božie zjavenie medzi ľuďmi nezdalo zvláštne. Preto keď Jóba karhali priatelia za rúhanie voči Bohu, Jób im odpovedal: ‚Ako by tak mohlo byť, keď cítim Božieho Ducha v mojich nozdrách?‘ (porov. Jób 27, 3) To znamená: ‚Ako sa môžem rúhať Bohu, keď Duch Svätý prebýva vo mne? Ak by som sa rúhal Bohu, Duch Svätý by odo mňa odstúpil; ale hľa! Cítim jeho dych v mojich nozdrách.‘

Je napísané, že Abrahám a Jakub videli Pána a rozprávali sa s ním presne rovnakým spôsobom a že Jakub s ním dokonca zápasil. Mojžiš a všetok ľud s ním videli Boha, keď prijal tabule zákona na hore Sinaj od Boha. Stĺp dymu a stĺp ohňa, alebo inými slovami, jasná milosť Ducha Svätého, slúžila ako vodca Božiemu ľudu na púšti. Ľudia videli Boha a milosť jeho Svätého Ducha nie počas spánku, v snoch, alebo vo vzrušení neusporiadanej predstavivosti, ale pravdivo a otvorene.“

(pokračovanie nabudúce…)

— No a ako to je, báťuška, s inými dobrými skutkami, ktoré robíme pre Krista, aby sme dosiahli milosť Ducha Svätého? Veď vy ste mi hovorili len o modlitbe?

„Získajte milosť Ducha Svätého aj všetkými ostatnými dobrými skutkami, ktoré robíte pre Krista. Duchovne s nimi obchodujte: s tými, ktoré vám prinesú najväčší zisk. Nahonobte kapitál z preveľkého množstva Božej milosti, uložte ho do Božej večnej banky, ktorá vám prinesie netelesný zisk — nie 4, či 6 percent, ale 100 percent za jeden duchovný rubeľ a dokonca nekonečne viac. Napríklad: ak vám modlitba a bdenie prináša Božiu milosť, bdejte a modlite sa. Ak vám pôst dáva mnoho z Božieho ducha, postite sa, ak vám dáva viac almužna, dávajte almužnu. Takýmto spôsobom oceňujte každý dobrý skutok, ktorý robíte pre Krista.

Teraz vám poviem o mne, o úbohom Serafimovi. Pochádzam z obchodníckej rodiny z Kurska. Keď som ešte nebol v kláštore, obchodovali sme s tovarmi, ktoré nám prinášali najväčší zisk. Tak konajte aj vy, báťuška. A ako nie je cieľom obchodu obchodovať, ale získať najväčší možný zisk, tak aj v diele kresťanského života nie je cieľom modliť sa, alebo konať nejaký iný dobrý skutok. Hoci Apoštol hovorí Modlite sa bez prestania (1 Sol 5, 17), predsa ako si spomínate dodáva: radšej poviem päť rozumných slov, ako desať tisíc slov v jazykoch (1 Kor 14, 19). A Pán hovorí: Nie každý kto mi vraví: Pane, Pane má byť spasený, ale ten, ktorý koná vôľu môjho Otca (Mt 7, 21), čiže ten, ktorý koná Božie dielo a naviac ho koná s úctou, lebo prekliaty je ten, kto koná Božie dielo nedbanlivo (Jer 48, 10). A Božím dielom je: veriť v Boha a v toho, ktorého on poslal, Ježiša Krista (Jn 14, 1; 6, 29). Ak správne chápeme príkazy Krista a apoštolov, naše dielo ako kresťanov nespočíva vo zvyšovaní počtu dobrých skutkov, ktoré sú len prostriedkami k cieľu nášho kresťanského života, ale v získavaní najväčšieho zisku z nich, to znamená prehojných darov Ducha Svätého.

Ako by som si len prial, vaše Bogoľubie, aby ste vy sám mohli načerpať z tohto nevyčerpateľného zdroja božskej milosti a mohli sa vždy pýtať sám seba: Som v Božom duchu, alebo nie? — lebo vtedy sa o nič nemusíte starať. Ste pripravení okamžite predstúpiť pred hrozný Boží súd. Lebo ‚v čomkoľvek vás nájdem, podľa toho vás budem súdiť‘. Ale ak nie sme v Duchu, musíme zistiť prečo nie sme a z akého dôvodu sa náš Pán Boh Duch Svätý rozhodol opustiť nás. Musíme ho opäť hľadať a pokračovať v hľadaní, pokiaľ ho nenájdeme a on neostane opäť s nami, skrze svoju dobrotu. Musíme útočiť na nepriateľov, ktorí nás od neho odháňajú, dokiaľ z nich nezostane ani prach, ako povedal prorok Dávid: Budem prenasledovať svojich nepriateľov a predbehnem ich; a neodvrátim sa, pokiaľ ich celkom nezničím. Zdrvím ich, takže nebudú môcť obstáť; spadnú pod moje nohy (Ž 17[18], 38-39).

Tak to je, báťuška. Tak musíte duchovne obchodovať s dobrými skutkami. Rozdávajte dary milosti Svätého Ducha tým, ktorí ich potrebujú, tak ako rozožatá svieca, horiaca pozemským plameňom, horí a svieti sama od seba a zapaľuje iné sviece na osvetlenie iných miest, no sama nestráca svoju jasnosť. Ak je to tak s pozemským ohňom, čo máme povedať o ohni milosti Všesvätého Ducha Božieho? Lebo pozemské dobrá sa rozdeľovaním strácajú, ale čím viac sa rozdávajú nebeské poklady Božej milosti, tým viac sa rozhojňujú v tom, kto ich rozdáva. Tak sa samému Pánovi páčilo povedať Samaritánskej žene: Každý, kto pije túto vodu, bude znova žízniť. Ale ktokoľvek pije vodu, ktorú mu ja dám, už nebude viac smädný; ale voda, ktorú mu ja dám stane sa v ňom žriedlom vody prúdiacej do večného života (Jn 4, 13-14).

„Koľký súcit Boha s našou biedou, totiž s našou nepozornosťou k jeho starostlivosti o nás, keď Boh hovorí: Hľa, stojím pri dverách a klopem! (Zjv 3, 20) — pričom pod dverami myslí priebeh nášho života, ktorý nie je uzatvorený smrťou. Ó, ako by som si želal, vaše Bogoľubie, aby ste v tomto živote mohli byť vždy v Božom Duchu! ‚V čom vás nájdem, v tom vás budem aj súdiť,‘ hovorí Pán. Beda ak nás nájde zavalených starosťami a smútkami tohto života, lebo kto bude schopný zniesť jeho hnev, kto sa postaví pred jeho tvár? Preto bolo povedané: Bdejte a modlite sa, aby ste nevošli do pokušenia (Mk 14, 38), to jest: aby ste neboli pozbavení Božieho Ducha, lebo bdenie a modlitba nám prináša jeho milosť.

Samozrejme, každý dobrý skutok konaný v Kristovom mene nám dáva milosť Svätého Ducha, ale modlitba nám ju dáva najviac zo všetkého, lebo ona je vždy v našich rukách ako náradie na získanie milosti Ducha. Napríklad by ste chceli ísť do chrámu, ale nemáte žiaden chrám nablízku, alebo sa služba už skončila; chceli by ste dať almužnu, ale niet žiadneho bedára, alebo nemáte čo dať; chceli by ste zachovať panenstvo, ale nemáte sily kvôli vášmu temperamentu, alebo útokom nepriateľa, či ľudskej slabosti; chceli by ste vykonať nejaký dobrý skutok pre Krista, ale buď nemáte sily, alebo príležitosti. Toto zaiste neplatí o modlitbe. Na modlitbu majú všetci vždy príležitosť, bohatí aj chudobní, urodzení aj neurodzení, silní aj slabí, zdraví aj chorí, spravodliví aj hriešni. Aká veľká je sila modlitby, hoci aj hriešneho človeka, keď sa vznáša z celej duše, posúďte z tohto príkladu zo svätej tradície: Keď  po žiadosti zúfalej matky, ktorú smrť pripravila o jediného syna, začala istá neviestka, stále nečistá po poslednom hriechu, no pohnutá hlbokým smútkom matky, volať k Pánovi: ‚Nie kvôli úbohej hriešnici ako ja, ale kvôli slzám matky oplakávajúcej jej syna a pevne dôverujúcej v Tvoje milosrdenstvo a všemohúcnosť, Kriste Bože, vzkries jej syna!‘ — Boh ho vzkriesil. Taká veľká je, vaše Bogoľubie, sila modlitby a ona nadovšetko privádza Božieho Ducha a jej sa môže každý čo najľahšie venovať. Budeme blažení, keď nás Pán Boh nájde bdieť v plnosti darov jeho Ducha Svätého! Potom môžeme odvážne dúfať, že budeme uchvátení … do oblakov na stretnutie s Pánom v nebesiach (1 Sol 4, 17), ktorý prichádza s veľkou mocou a slávou (Mk 13, 26) súdiť živých i mŕtvych (1 Pt 4, 5) a odplatiť každému podľa jeho skutkov (Mt 16, 27).

Vaše Bogoľubie si ráči myslieť, že je to veľké šťastie rozprávať sa s úbohým Serafimom, veriac že ani on nie je pozbavený Pánovej milosti. Čo máme potom hovoriť o samom Pánovi, ustavičnom zdroji každého požehnania nebeského i pozemského? Skutočne máme v modlitbe možnosť rozprávať sa s ním, naším všemilostivým a životodarným Bohom a Spasiteľom osobne. Ale aj tu sa musíme modliť len pokiaľ Boh Duch Svätý zostúpi na nás v miere jeho nebeskej milosti, ktorá je známa jemu. A keď nás ráči navštíviť, musíme sa prestať modliť. Prečo by sme sa mali modliť ‚Príď a zostaň v nás a očisti nás od každej škvrny a spas, Dobrý, naše duše‘ keď už k nám prišiel, aby spasil nás, ktorí mu dôverujeme a opravdivo vzývame jeho sväté meno, aby sme ho mohli pokorne a s láskou prijať ako Utešiteľa v príbytkoch našich duší, lačnejúc a žízniac po jeho príchode?

Toto vášmu Bogoľubiu vysvetlím na príklade. Predstavte si, že by ste ma pozvali na návštevu a ja by som prišiel porozprávať sa s vami. Ale vy by ste ma stále pozývali hovoriac: ‚Poďte ďalej, prosím! Vstúpte!‘ Potom by som si musel myslieť: ‚Čo sa mu robí? Potratil sa na rozume?‘ Tak je to aj s naším vzťahom k nášmu Pánovi Bohu Duchu Svätému. Preto bolo napísané: Buďte ticho a vedzte, že ja som Boh; budem vyvýšený medzi národmi. Budem vyvýšený na zemi. (Ž 45[46], 10). To znamená: zjavím sa a budem sa zjavovať každému, kto vo mňa verí a volá ma a budem sa s ním zhovárať, ako som sa kedysi zhováral s Adamom v Raji, s Abrahámom a Jákobom a inými mojimi služobníkmi, s Mojžišom a Jóbom a s tými, čo sú im podobní.

Mnohí vysvetľujú, že toto stíšenie sa týka len svetských vecí; inými slovami, že počas modlitbového rozhovoru s Bohom musíte ‚byť stíšení‘ čo sa svetských vecí týka. Ale ja vám v Božom mene hovorím, že je nielen nevyhnutné byť voči nim mŕtvy pri modlitbe, ale keď skrze všemohúcu moc viery a modlitby náš Pán Boh Duch Svätý zostúpi, aby nás navštívil a príde v plnosti svojej nevysloviteľnej dobroty, musíme byť mŕtvi aj voči modlitbe. Duša hovorí a rozpráva počas modlitby, ale pri zostúpení Svätého Ducha musíme zostať v úplnom tichu, aby sme mohli jasne a zrozumiteľne počuť všetky slová večného života, ktoré nám on ráči predniesť. Zároveň sa vyžaduje úplná triezvosť duše a ducha a cudná čistota tela. Tie isté podmienky boli vydané pri vrchu Horeb, keď bolo Izraelitom povedané, aby sa ani nedotýkali ich žien počas troch dní pred zjavením Boha na hore Sinaj. Lebo náš Boh je oheň, ktorý stravuje všetko nečisté a nikto, kto je znečistený na tele alebo na duši nemôže vstúpiť do spoločenstva s ním.