Otcovia rozprávali, že raz filozofi chceli vyskúšať mníchov. Práve prechádzal jeden dobre oblečený mních, tak mu povedali: „Hej ty, poď sem!“ On sa urazil a vynadal im. Prechádzal tiež iný veľký mních, prostý človek. Do neho tiež začali zabŕdať: „Hej ty, mních, zlý dedo, poď sem!“ On k nim rýchlo prišiel. Udreli ho po tvári a on im nastavil druhé líce. Vtedy filozofi ihneď vstali, poklonili sa mu a povedali: „Hľa, pravý mních.“ Posadili ho uprostred seba a začali sa ho vypytovať: „Čo na tej púšti robíte iného než my? Vy sa postíte, aj my sa postíme. Vy umŕtvujete svoje telo, aj my to robíme. Robíme všetko to, čo vy. Ako teda prevyšujete nás, keď žijete na púšti?“ Starec odvetil: „Našu nádej skladáme do Božej milosti a snažíme sa vládnuť nad našimi myšlienkami.“ Oni mu povedali: „To my nedokážeme robiť.“ A povzbudení mu dovolili odísť.