„Báťuška,“ povedal som, „nuž vy stále ráčite hovoriť o získaní milosti Ducha Svätého ako o cieli kresťanského života; ale ako a kde ho môžem uvidieť? Dobré skutky vidieť, ale dá sa vidieť Duch Svätý? Ako mám vedieť, či je so mnou, alebo nie?“

„V tomto čase,“ odpovedal starec, „kvôli takmer všeobecnej ochabnutosti vo svätej viere v nášho Pána Ježiša Krista a našej nevšímavosti ku konaniu jeho Božskej prozreteľnosti voči nám a spoločenstvu človeka s Bohom, sme prišli až tak ďaleko, možno povedať, že sme takmer úplne opustili pravý kresťanský život. Svedectvá Svätých písiem nám teraz pripadajú zvláštne; keď napríklad Duch Svätý hovorí perami Mojžiša: ‚A Adam videl Pána prechádzať sa v raji‘ (porov. Gn 3, 10), alebo keď čítame slová apoštola Pavla: ‚Išli sme do Achájska a Boží Duch nešiel s nami; vrátili sme sa do Macedónska a Boží Duch išiel s nami.‘ Na nejednom mieste Svätého písma sa spomína zjavenie Boha.

Preto niektorí ľudia hovoria: ‚Tieto miesta sú nezrozumiteľné. Je možné, aby ľudia videli Boha takto otvorene?‘ Ale tu niet ničoho nezrozumiteľného. Táto neschopnosť pochopiť prišla, pretože sme sa vzdialili od jednoduchosti pôvodného kresťanského poznania. Pod zámienkou vzdelania sme dosiahli takú temnotu neznalosti, že veci, ktoré otcovia chápali tak jasne, nám pripadajú takmer nepochopiteľné. Dokonca aj v bežnom rozhovore sa im Božie zjavenie medzi ľuďmi nezdalo zvláštne. Preto keď Jóba karhali priatelia za rúhanie voči Bohu, Jób im odpovedal: ‚Ako by tak mohlo byť, keď cítim Božieho Ducha v mojich nozdrách?‘ (porov. Jób 27, 3) To znamená: ‚Ako sa môžem rúhať Bohu, keď Duch Svätý prebýva vo mne? Ak by som sa rúhal Bohu, Duch Svätý by odo mňa odstúpil; ale hľa! Cítim jeho dych v mojich nozdrách.‘

Je napísané, že Abrahám a Jakub videli Pána a rozprávali sa s ním presne rovnakým spôsobom a že Jakub s ním dokonca zápasil. Mojžiš a všetok ľud s ním videli Boha, keď prijal tabule zákona na hore Sinaj od Boha. Stĺp dymu a stĺp ohňa, alebo inými slovami, jasná milosť Ducha Svätého, slúžila ako vodca Božiemu ľudu na púšti. Ľudia videli Boha a milosť jeho Svätého Ducha nie počas spánku, v snoch, alebo vo vzrušení neusporiadanej predstavivosti, ale pravdivo a otvorene.“

(pokračovanie nabudúce…)

— No a ako to je, báťuška, s inými dobrými skutkami, ktoré robíme pre Krista, aby sme dosiahli milosť Ducha Svätého? Veď vy ste mi hovorili len o modlitbe?

„Získajte milosť Ducha Svätého aj všetkými ostatnými dobrými skutkami, ktoré robíte pre Krista. Duchovne s nimi obchodujte: s tými, ktoré vám prinesú najväčší zisk. Nahonobte kapitál z preveľkého množstva Božej milosti, uložte ho do Božej večnej banky, ktorá vám prinesie netelesný zisk — nie 4, či 6 percent, ale 100 percent za jeden duchovný rubeľ a dokonca nekonečne viac. Napríklad: ak vám modlitba a bdenie prináša Božiu milosť, bdejte a modlite sa. Ak vám pôst dáva mnoho z Božieho ducha, postite sa, ak vám dáva viac almužna, dávajte almužnu. Takýmto spôsobom oceňujte každý dobrý skutok, ktorý robíte pre Krista.

Teraz vám poviem o mne, o úbohom Serafimovi. Pochádzam z obchodníckej rodiny z Kurska. Keď som ešte nebol v kláštore, obchodovali sme s tovarmi, ktoré nám prinášali najväčší zisk. Tak konajte aj vy, báťuška. A ako nie je cieľom obchodu obchodovať, ale získať najväčší možný zisk, tak aj v diele kresťanského života nie je cieľom modliť sa, alebo konať nejaký iný dobrý skutok. Hoci Apoštol hovorí Modlite sa bez prestania (1 Sol 5, 17), predsa ako si spomínate dodáva: radšej poviem päť rozumných slov, ako desať tisíc slov v jazykoch (1 Kor 14, 19). A Pán hovorí: Nie každý kto mi vraví: Pane, Pane má byť spasený, ale ten, ktorý koná vôľu môjho Otca (Mt 7, 21), čiže ten, ktorý koná Božie dielo a naviac ho koná s úctou, lebo prekliaty je ten, kto koná Božie dielo nedbanlivo (Jer 48, 10). A Božím dielom je: veriť v Boha a v toho, ktorého on poslal, Ježiša Krista (Jn 14, 1; 6, 29). Ak správne chápeme príkazy Krista a apoštolov, naše dielo ako kresťanov nespočíva vo zvyšovaní počtu dobrých skutkov, ktoré sú len prostriedkami k cieľu nášho kresťanského života, ale v získavaní najväčšieho zisku z nich, to znamená prehojných darov Ducha Svätého.

Ako by som si len prial, vaše Bogoľubie, aby ste vy sám mohli načerpať z tohto nevyčerpateľného zdroja božskej milosti a mohli sa vždy pýtať sám seba: Som v Božom duchu, alebo nie? — lebo vtedy sa o nič nemusíte starať. Ste pripravení okamžite predstúpiť pred hrozný Boží súd. Lebo ‚v čomkoľvek vás nájdem, podľa toho vás budem súdiť‘. Ale ak nie sme v Duchu, musíme zistiť prečo nie sme a z akého dôvodu sa náš Pán Boh Duch Svätý rozhodol opustiť nás. Musíme ho opäť hľadať a pokračovať v hľadaní, pokiaľ ho nenájdeme a on neostane opäť s nami, skrze svoju dobrotu. Musíme útočiť na nepriateľov, ktorí nás od neho odháňajú, dokiaľ z nich nezostane ani prach, ako povedal prorok Dávid: Budem prenasledovať svojich nepriateľov a predbehnem ich; a neodvrátim sa, pokiaľ ich celkom nezničím. Zdrvím ich, takže nebudú môcť obstáť; spadnú pod moje nohy (Ž 17[18], 38-39).

Tak to je, báťuška. Tak musíte duchovne obchodovať s dobrými skutkami. Rozdávajte dary milosti Svätého Ducha tým, ktorí ich potrebujú, tak ako rozožatá svieca, horiaca pozemským plameňom, horí a svieti sama od seba a zapaľuje iné sviece na osvetlenie iných miest, no sama nestráca svoju jasnosť. Ak je to tak s pozemským ohňom, čo máme povedať o ohni milosti Všesvätého Ducha Božieho? Lebo pozemské dobrá sa rozdeľovaním strácajú, ale čím viac sa rozdávajú nebeské poklady Božej milosti, tým viac sa rozhojňujú v tom, kto ich rozdáva. Tak sa samému Pánovi páčilo povedať Samaritánskej žene: Každý, kto pije túto vodu, bude znova žízniť. Ale ktokoľvek pije vodu, ktorú mu ja dám, už nebude viac smädný; ale voda, ktorú mu ja dám stane sa v ňom žriedlom vody prúdiacej do večného života (Jn 4, 13-14).