… Apoštoli si tak dôkladne uvedomovali, že všetko, čo súvisí so spásou im bolo dané Pánom, že dokonca prosili Pána o samu vieru, hovoriac: Daj nám vieru; keďže si nevedeli predstaviť, že by ju mohli získať vlastnou vôľou, ale verili, že ju získajú zadarmo ako dar od Boha. Koniec koncov, sám Pôvodca spásy človeka nás učí aká vetchá, slabá a nedostatočná by bola naša viera, ak by nebola upvenená Božou pomocou, keď hovorí Petrovi: Šimon, Šimon, hľa Satan túžil získať ťa, aby ťa mohol preosiať ako pšenicu. Ale ja som sa modlil k Otcovi, aby tvoja viera nezlyhala. A na inom mieste, keď sám človek videl, že jeho viera je hnaná vlnami nevery na skaly, ktoré by spôsobili strašné stroskotanie, a prosil tohto Pána, aby pomohol jeho viere, hovoriac: Pane, pomôž mojej nevere.
Tak dôkladne si teda títo apoštoli a ľudia Evanjelia uvedomovali, že všetko dobré sa zdokonaľuje Božou pomocou, a nepredstavovali si, že by mohli zachovať svoju vieru bez poškvrny vlastnou silou, alebo vôľou, že sa modlili, aby im túto milosť udelil Pán. A ak v Petrovom prípade bola potrebná Pánova pomoc, aby neupadol, kto by bol tak trúfalý a slepý, že by si myslel, že si ju uchráni bez každodennej pomoci Pána? Zvlášť ak sám Pán jasne hovorí v Evanjeliu: „Ako ratolesť nemôže priniesť ovocie, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne.“ A opäť: „Bezo mňa nemôžete nič urobiť.“ Ako hlúpe a opovážlivé by bolo pripisovať dobré skutky vlastnej umnosti a nie Božej milosti a pomoci, je vidieť jasne z Pánovej reči, v ktorej povedal, že nikto nemôže priniesť ovocie Ducha bez inšpirácie a spolupráce. Lebo každý dobrý dar a každý dokonalý dar je zhora, zostupujúc od Otca svetiel. A Zachariáš tiež hovorí: Čokoľvek dobré patrí jemu, a čo je vynikajúce je od neho. A tak blažený Apoštol ustavične hovorí: Čo máš, čo si nedostal? Ale ak si dostal, prečo sa chvasceš, akoby si nebol dostal?
— sv. Ján Kasián, Rozhovory, III, 16.