Modlitba mysle je to, čo sa začiatočník chce naučiť a čo ho musíme učiť.

Možno už je uchvátený sladkou a silnou milosťou, ktorej ho môžeme zveriť; lebo keď tá príde, všetko je pre neho v tejto výmene priateľstva jednoduché, ak nie aj ľahké.

Ale ak necíti žiadnu nadprirodzenú pomoc, ako ho môžeme vyslať osamote k tomu intímnemu rozhovoru s Bohom, tak prostému čo do definície, ale tak zložitému v praxi? Jeho láska k Bohu je skutočne živá, ale jeho fakulty sú takmer neschopné venovať sa, samy o sebe, veciam tak veľmi vzdialeným, ktorým navyše zatiaľ dobre nerozumie. Ešte nie je zakorenený v pravdách viery, alebo je prinajmenej neschopný vytrvať v nich dlhší čas, v prítomnosti svojho Majstra; a tak upadá do vágneho snenia, alebo melanchólie a jeho sprvú dobrá vôľa ustúpi znechuteniu.

Avšak je tu prostriedok navrhnutý svätou Teréziou, taký, aký sama veľmi používala: rozjímavé čítanie.

Hovoriac o duši, ktorá nie je schopná formovať úvahy v modlitbe mysle, Terézia píše:

Čítanie je pre neho nemenej dôležité, nech je to akokoľvek málo, ako náhrada modlitby mysle, ktorú nedokáže praktizovať. Tým myslím, že ak by bol povinný stráviť dlhý čas v modlitbe bez tejto pomoci, bude pre neho nemožné v nej dlhšie zotrvať.

Možno si vybrať knihu s už rozvinutými meditáciami, pripravenými zamysleniami, praktickými rozhodnutiami, celú dobre rozplánovanú modlitbu – zaiste neosobnú, ale stále takú, ktorú možno vziať za svoju s nevyhnutnými prispôsobeniami podľa vlastných potrieb.

Kniha, vybraná pre rozjímavé čítanie nie je jednoducho teoretická, alebo nábožná kniha, ani len zaujímavá kniha, ktorá na seba vzťahuje pozornosť, ale kniha, ktorá ponúka a provokuje zamyslenie, rozpaľuje city, alebo ešte lepšie, budí dušu a drží ju v Božej prítomnosti.

Jednoduché čítanie nie je rozjímavé čítanie. Rozjímavé čítanie musí byť prerušené kvôli hlbšiemu uvažovaniu v Božej prítomnosti, na vyjadrenie našej lásky k nemu, na vstup do rozhovoru s ním. Bude krátke, alebo dlhšie, podľa potreby, a bude pokračovať len vtedy, keď začne znovu upadať do snenia, alebo melanchólie.

Ak by čítanie malo odvádzať od Boha, prílišným stimulovaním myšlienok a citov, stráca význam, keďže v tomto prípade má len jeden cieľ: uľahčenie modlitby mysle. Jeho jedinou úlohou je poskytnúť subjekt rozhovoru s Bohom, nastoliť puto jednoty s ním. Čítanie je v službe tej priateľskej výmeny s Bohom, ktorá je podstatnou zložkou modlitby mysle; odtiaľ mu nikdy nesmie byť dovolené odvádzať. S týmto cieľom sa musí duša ustavične vracať späť.

Rozjímavé čítanie bude bežnou formou modlitby mysle pre nováčika v duchovných veciach. Kontemplatívna osoba sa tiež k nemu vráti, v hodinách fyzickej, alebo morálnej únavy, aby si pomohla, alebo uvoľnila svoje fakulty; alebo znova, aby ich odtrhla od príliš živých, alebo zaujatých zamestnaní, ktoré bránia uzobraniu. Vypočujme si tu bolestivú a ujasňujúcu skúsenosť svätej Terézie o tejto veci: „Sama som strávila vyše štrnásť rokov v neschopnosti rozjímať, jedine pri čítaní,“ píše.

V knihe jej Života, nám presne hovorí o mieste rozjímavého čítania počas jej osemnástich rokov suchopárností:

Počas všetkých týchto rokov, s výnimkou času po svätom prijímaní, som sa nikdy neodvážila modliť bez knihy. … S touto pomocou, ktorá mi bola sprievodcom a štítom, ktorým som mohla zmierniť údery mojich mnohých myšlienok, som sa cítila posilnená. Lebo nebolo pre mňa bežné, aby som trpela suchopárnosti: to prišlo len vtedy, keď som nemala žiadnu knihu, lebo vtedy sa moja duša ihneď rozrušila a moje myšlienky sa začali túlať. Hneď ako som začala čítať, začali sa sústreďovať a kniha slúžila ako návnada pre moju dušu. Často mi stačilo len vedomie, že ju mám pri sebe. Niekedy som čítala málo, niekedy dosť veľa, podľa milosti, ktorú mi preukázal Pán.

Toto zverenie sa svätej Terezy nám ukazuje dôležitosť rozjímavej modlitby v rozvoji jej života modlitby mysle. A tak sa nemôžeme nečudovať nad nedôverou k nej, ktorá existuje v istých kruhoch, kde nútia nováčikov znášať nevyhnutnú suchotu začiatočníkov v takmer úplnej temnote a bez pomoci čítania, ktoré ich môže vyviesť z prázdnoty, do ktorej im dala upadnúť ich neskúsenosť, alebo dokonca chýbajúce poznanie. Nebezpečenstvo lenivosti sprevádzajúcej čítanie túto nedôveru neospravedlňuje. Čítanie je v skutočnosti príliš dobrou podporou pre začiatočníka, a príliš cenným štítom, aby ich oň pripravila obava, že ho niekedy nebude vedieť správne použiť, alebo ho bude používať zle.

—Z diela O. Marie-Eugène OCD: Chcem vidieť Boha.