Archív kategorií: Nezaradené

Tipy pre dobrú spoveď

confessional_smMáme…
  1. Pravidelne a dôkladne spytovať svoje svedomie,
  2. Trpezlivo čakať v rade,
  3. Prísť na spoveď vo vyhlásenom čase, nie pár minút pred koncom spovedania,
  4. Hovoriť zrozumiteľne, ale nie tak hlasno, aby nás mohli počuť iní,
  5. Povedať svoje hriechy jasne a krátko, bez zbytočného vysvetľovania,
  6. Vyznať všetky smrteľné hriechy podľa druhu a počtu,
  7. Pozorne počúvať rady, ktoré kňaz povie,
  8. Vyznávať svoje hriechy, a nie hriechy iných,
  9. Pozorne počúvať a zapamätať si pokánie a uistiť sa, že som ho pochopil,
  10. Pužívať stálu formulu vyznania hriechov, ktorá mi je známa a blízka,
  11. Nebáť sa povedať niečo „zahanbujúce“ … proste to treba povedať.
  12. Nebáť sa čo si o mne kňaz pomyslí … zvyčajne je povzbudený našou odvahou,
  13. Nebáť sa, že kňaz čosi zo spovede vyzradí … je viazaný spovedným tajomstvom.
  14. Nevyznávať sa zo „sklonov“ a „ťažkostí“ … ale z hriechov,
  15. Neodísť zo spovedelnice predtým, ako kňaz zakončí obrad,
  16. Naučiť sa naspamäť úkon kajúcnosti,
  17. Odpovedať v krátkosti na kňazove otázky, ak sa na čosi spýta,
  18. Opýtať sa, ak nerozumieme niečomu, čo nám kňaz povedal,
  19. Pamätať si, že aj kňazi majú niekedy zlé dni, podobne ako všetci ostatní,
  20. Nezabudnúť, že aj kňazi musia chodiť na spoveď … oni tiež poznajú, čo zažíva penitent.

Originál článku: Fr. Z’s 20 Tips For Making A Good Confession

Postavy viery III — homília vladyku Cyrila

IMG_9568V deň slávnosti apoštolov sv. Petra a Pavla, 29. júna 2013, sa v kláštore Premenenia Pána konalo tretie stretnutie cyklu Postavy viery. Sláveniu svätej omše v tento deň predsedal vzácny hosť — vladyka arcibiskup Mons. Cyril Vasiľ SJ. Ponúkame Vám záznam liturgie slova z tejto svätej omše, spolu s homíliou vladyku Cyrila. Nahrávku si môžete vypočuť cez prehrávač vyššie, alebo stiahnuť.

Nečakané zdržanie…

Po týždňovej odmlke kvôli našim duchovným cvičeniam sa na tomto mieste mala objaviť ďalšia prednáška z cyklu Postavy viery… Bohužiaľ nám do toho vstúpili neočakávané technické problémy (jednoducho povedané: pokazil sa počítač). Určite však zameškané dobehneme, hneď ako sa bude dať. Vďaka za pochopenie.

Z Rímskej legendy

Cyril…Keď sa o tom všetkom dozvedel preslávny pápež Mikuláš, veľmi sa zaradoval z toho, čo mu o tom povedali, a prikázal im (Konštantínovi a Metodovi) apoštolským listom, aby prišli k nemu. Keď bratia dostali pápežovo posolstvo, veľmi sa potešili a ďakovali Bohu za to, že boli uznaní za takých významných, aby boli pozvaní apoštolskou stolicou. Vydali sa ihneď na cestu a vzali so sebou aj niekoľko žiakov, o ktorých sa domnievali, že sú vhodní na to, aby prijali biskupskú hodnosť. Po niekoľkých dňoch prišli do Ríma.

Pretože však pred málo dňami spomínaný pápež Mikuláš odišiel k Pánovi, Hadrián II., ktorý po ňom získal pápežskú hodnosť, počujúc, že spomínaný Filozof prináša so sebou telo svätého Klementa, ktoré vlastným pričinením našiel, veľmi sa potešil a spolu s duchovenstvom a ľudom, vyjdúc im z mesta v ústrety, prijal ich s veľkými poctami. Medzitým sa začali pôsobením svätých ostatkov a s pomocou všemohúceho Boha diať zázračné uzdravenia. Takže každý, kto bol postihnutý akoukoľvek chorobou, sa po vzývaní svätých ostatkov drahého mučeníka ihneď uzdravil. Preto ctihodný pápež, ako aj všetok rímsky ľud vzdávali Bohu najväčšiu vďaku a chválu, radovali a tešili sa v ňom, že im po takom dlhom čase doprial, aby za svojich dní prijali svätého a apoštolského muža, nástupcu samého Petra, kniežaťa apoštolov v jeho sídle a aby bolo oslávené nielen celé Mesto, ale aj celá Rímska ríša jeho zázrakmi. Keď teda vzdali spomínanému Filozofovi vďaku za toľké dobrodenie, vysvätili jeho brata Metoda za kňaza, ako aj ostatných ich žiakov za kňazov a diakonov.

Keď však spomínaný Filozof alebo inak Konštantín cítil, že sa blíži deň jeho skonania, prijal s dovolením najvyššieho veľkňaza meno Cyril – hovoriac, že mu to bolo zjavené – a po 50 dňoch zosnul v Pánovi v šestnásty deň pred marcovými kalendami (14. 2. 869). Svätý pápež potom nariadil, aby všetci grécki i rímski duchovní prišli na jeho pohreb so žalmami a spevmi, so sviecami a kadidlom a aby mu preukázali rovnakú pohrebnú úctu ako samému pápežovi…

Latinsky písaná legenda pripisovaná biskupovi Gauderikovi, zachovaná v odpise z 12. storočia vo Vatikánskej knižnici. Citované zo slovenského prekladu uverejneného v: Slovensko očami cudzincov. Bratislava : Literárne informačné centrum, 1999. s. 185-186.

Čo je toto za stránku?

Monachos je nová stránka na našom internetovom sídle, ktorá chce poskytnúť viac, než bežné informácie o benediktínoch, či aktuálne správy. Prostredníctvom tejto stránky chceme umožniť všetkým záujemcom nahliadnuť trochu hlbšie do mníšskej duchovnosti a života. Pre niekoho to môže byť pozvaním k návšteve nášho kláštora, pre niekoho ďalšia možnosť ostať s nami v kontakte a pre niekoho inšpirácia, či pomoc v hľadaní správnej cesty.
Keďže táto stránka chce byť odrazom mníšskeho života, jej obsah nebude presne naplánovaný. Objaviť sa tu môže všeličo — citát, či fotografia, alebo povzbudivé slovo. Možno to bude veľmi aktuálne, možno to bude „z iného sveta“ a možno to bude výsostne aktuálne len pre niekoho. Každý príspevok bude označený kľúčovými slovami a tak sa bude dať vyhľadať aj neskôr podľa zaradenia, no tiež podľa času uverejnenia.
Príspevky na tejto stránke sa objavia na našom účte na Twitteri a môžete ich odoberať aj prostredníctvom technológie Atom/RSS. Príslušné linky sú na dolnej strane stránky. Každý článok umožňuje pridať vlastný komentár, no jeho zverejnenie bude závisieť od správcu stránky. Ak by ste mali nejaký nápad ohľadom tejto novej stránky, napíšte nám na adresu: webmaster@benediktini.sk, alebo pridajte komentár.