Archív značiek: Gregor Veľký

Žiak o učiteľovi

old_bencleves

Bol muž ctihodného života, milosťou aj menom „Požehnaný“ (Benedictus). Od svojej mladosti mal zrelé srdce, prežíval svoj život v čnostiach a nezapredal svoju dušu žiadnej rozkoši. Kým žil na zemi a mohol užívať svet, opovrhol ním ako zvädnutým kvetom.
Pochádzal zo šľachtického rodu z provincie Nursia. Poslali ho do Ríma, kde mal študovať vedu. Keď však spozoroval, ako mnohí upadli do priepasti zla, stiahol sa späť. Obával sa, že keby ochutnal niečo z múdrosti sveta, mohol by sa sám ocitnúť na dne záhuby.
Preto odmietol študovať, zanechal svoj otcovský dom aj majetok a s túžbou páčiť sa len Bohu vydal sa hľadať posvätné rúcho na znamenie obrátenia. Vzdialil sa teda vedome nevedomý, múdro neučený.
Nepoznám všetky jeho činy, a za to málo, čo rozprávam, som vďačný štyrom z jeho učeníkov. Sú to: Konštantín, muž veľmi ctihodný, ktorý po ňom viedol kláštor, Valentinián, ktorý mnoho rokov stál na čele kláštora v Lateráne, Simplicius, ktorý ako tretí po ňom spravoval spoločenstvo a napokon Honorát, ktorý ešte dnes býva v tej cele, v ktorej Benedikt prvý začal život obrátenia.
— sv. Gregor Veľký, Dialógy, Kniha druhá, Prológ

Slávnosť svätého Benedikta

Radostný deň veľkého vodcu,
nesúceho dary nového svetla,
pripomíname dnešný deň.

Zbožná myseľ obsiahne milosť;
čo sa prednáša navonok,
znie tiež vo vrúcnom srdci.

Obdivujme toho,
kto podobný patriarchom
kráča stúpajúcim chodníkom.

Nespočetné potomstvo
ho robí akoby slnkom,
prepodobným Abrahámovi.

Keď vidíš posluhujúceho havrana,
poznaj v ňom Eliáša,
skrývajúceho sa v malej jaskyni.

Spoznaj v ňom Elizea,
keď z hlbín rieky
vyvoláva sekeru.

Pozorná myseľ v ňom vidí
Jozefa, žiariaceho mravmi
i Jakuba vidiaceho budúce veci.

Nech pamätá na svoj ľud
a privedie nás do trvalých
večných radostí Krista.

Amen. Aleluja.
— Voľný preklad latinskej sekvencie na slávnosť sv. Benedikta (16. stor.?). Tento text je alúziou na príbehy opísané v 2. knihe Dialógov sv. Gregora Veľkého.