„Ešte by som vám, vaše Bogoľubie, mal vysvetliť rozdiel medzi konaním Ducha Svätého, ktorý tajomne prebýva v srdciach veriacich v Pána Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista a konaním hriešnej temnoty, ktorá sa v nás zakráda diablovým našepkávaním a pobádaním. Boží Duch nám pripomína slová nášho Pána Ježiša Krista a koná výlučne s ním, vždy rovnako, tvorí radosť v našich srdciach a vedie naše kroky na cestu pokoja, kým falošný, diabolský duch, mudruje proti Kristovi a jeho konanie v nás je mätúce, tvrdohlavé a plné žiadostivosti tela, žiadostivosti očí a pýchy života.

Amen, amen, hovorím vám, ten kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky (Jn 11, 26). Ten kto má milosť Svätého Ducha kvôli pravej viere v Krista, ak by aj následkom nejakej ľudskej slabosti duševne umrel kvôli nejakému hriechu, neumrie naveky, ale bude vzkriesený milosťou nášho Pána Ježiša Krista, ktorý sníma hriechy sveta (Jn 1, 29) a zadarmo dáva milosť za milosťou. O tejto milosti, ktorá sa zjavila celému svetu a nášmu ľudskému rodu v Bohočlovekovi sa hovorí v Evanjeliu: V ňom bol život a život bol svetlom ľudí (Jn 1, 4); a ďalej: A svetlo vo tme svieti a tma ho nepohltila (Jn 1, 5). To znamená, že milosť Svätého Ducha, ktorá je nám daná pri krste v mene Otca i Syna i Svätého Ducha, napriek ľudskému úpadku do hriechu, napriek tme okolo našej duše, predsa svieti v našich srdciach nezmerným božským svetlom neoceniteľných Kristových zásluh. Toto svetlo Kristovo volá pri nekajúcnosti hriešnika k Otcovi: Abba Otče! Nehnevaj sa neustále na túto nekajúcnosť! A potom, pri obrátení hriešnika na pokánie, úplne vymazáva akúkoľvek stopu po minulých hriechoch a opäť oblieka niekdajšieho hriešnika do odevu neporušiteľnosti, utkaného z milosti Svätého Ducha. Jeho získanie je cieľom kresťanského života, o ktorom som toľko hovoril vášmu Bogoľubiu.

Ešte vám poviem niečo iné, aby ste mohli jasnejšie pochopiť, čo sa myslí pod Božou milosťou, ako ju rozoznať a ako sa jej skutky prejavujú zvlášť v tých, ktorí sú ňou osvietení. Milosť Svätého Ducha je svetlom osvetľujúcim človeka. Celé Sväté písmo o tom hovorí. Preto povedal náš svätý otec Dávid: Lampou mojej nohe je tvoje slovo, svetlom môjmu chodníku (Ž 118 [119], 105) a Keby tvoj zákon nebol mojím rozjímaním, bol by som zahynul vo svojom pokorení (Ž 118 [119], 92). Inými slovami: milosť Svätého Ducha, ktorá je vyjadrená v zákone slovami Pánových prikázaní, je mojou lampou a svetlom. Ak by ma táto milosť Svätého Ducha, ktorú sa tak starostlivo a horlivo snažím získať, že o tvojich rozsudkoch rozjímam sedemkrát za deň, neosvietila uprostred temnoty starostí, ktoré sú neodlučiteľne spojené s vysokým povolaním mojej kráľovskej hodnosti, odkiaľ by som mal získať iskierku svetla na osvetlenie mojej životnej cesty, ktorá je zatemnená zlovôľou mojich nepriateľov?

V skutočnosti Pán často pred mnohými svedkami ukázal ako koná milosť Ducha Svätého s ľuďmi, ktorých posvätil a osvietil svojimi veľkými vnuknutiami. Spomeňte si na Mojžiša po jeho rozhovore s Bohom na hore Sinaj. Žiaril takým nezvyčajným svetlom, že ľudia nemohli hľadieť na neho. Dokonca bol donútený nosiť závoj, keď sa ukázal na verejnosti. Spomeňte si na premenenie na vrchu Tábor. Zalialo ho veľké svetlo a jeho odev zažiaril viac ako sneh (Mk 9, 3) a jeho učeníci padli na tvár od strachu. Ale keď sa v tom svetle zjavili Mojžiš a Eliáš, zahalil ich oblak, aby zakryl jas svetla božskej milosti, ktoré oslepovalo oči učeníkov. Tak sa javí milosť Všesvätého Ducha Božieho v nevýslovnom svetle — všetkým, ktorým Boh zjaví svoje činy.

(pokračovanie nabudúce… )