Keď perzský kráľ Chosroes okupoval Egypt a Afriku v posledných rokoch vlády cisára Fócia a zaujal Jeruzalem, pozabíjal mnoho tisíc kresťanov a Pánov kríž, ktorý na vrchu Kalvárie postavila Helena, odniesol do Perzie. A tak Heraklius, nástupca Fócia, zasiahnutý útrapami a nešťastiami vojny, žiadal mier. Avšak Fócius, spitý víťazstvami, naň nechcel pristúpiť, ani s nečestnými podmienkami. Preto sa v tejto krajnej situácii obrátil Herkalius na Boha a úprimne žiadal jeho pomoc vo vytrvalých pôstoch a modlitbách. Keď sa potom na jeho pokyn zhromaždilo vojsko a stretlo s nepriateľom, porazil troch Chosroesových vojvodcov s ich vojmi.
Chosroes, zdrvený porážkou, sa dal na útek, pričom počas príprav na prekročenie Tigrisu ustanovil svojho syna Medarsa za spoluvládcu. Lenže Siroes, Chosroesov starší syn, zosnoval v tejto situácii úklady, aby zabil otca i brata. Keď po návrate obidvoch do vlasti vykonal svoj plán, žiadal od Heraklea uznanie svojej vlády, pričom prijal podmienky, medzi ktorými bolo aj navrátenie Pánovho kríža.
Tak sa po štrnástich rokoch, čo bol v perzskej moci, vrátil Kríž naspäť. Keď ho pri návrate do Jeruzalema Heraklius s veľkou pompou niesol na svojich ramenách na ten vrch, kde ho vyniesol Spasiteľ, udial sa slávny zázrak. Heraklius, ozdobený zlatom a drahokamami, sa snažil prejsť cez bránu, ktorá viedla na vrch Kalvárie. No čím viac sa snažil, tým viac mu čosi bránilo.
Heraklius i tí, čo ho sprevádzali, boli vecou nemálo zaskočení a prekvapení. Vtedy prehovoril Zachariáš, Jeruzalemský patriarcha: „Pozri, cisár, či možno v tejto triumfálnej ozdobe napodobniť chudobu a pokoru Ježiša Krista.“ Vtedy Heraklius zložil bohatý odev, sňal si sandále a v prostom odeve poľahky prešiel celú cestu a na Kalvárii postavil Kríž na tom istom mieste, odkiaľ ho vzali peržania. A tak sa sviatok Povýšenia svätého Kríža, ktorý sa v tento deň každoročne slávieval, okrášlil spomienkou na túto udalosť, keď Heraklius uložil Kríž na tom mieste, kde bol kedysi postavený pre Spasiteľa.
— Breviarium monasticum, lekcie V-VIII nočných vigílií sviatku Povýšenia svätého Kríža.
Archív značiek: liturgia
Premenenie Pána
R. V jasnom oblaku sa ukázal Duch Svätý a zaznel Otcov hlas: * Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; jeho počúvajte.
V. Zjavil sa zahaľujúci oblak a zaznel Otcov hlas.
— Druhé responzórium z mníšskeho ofícia Nočných vigílií sviatku Premenenia Pána.
Svätí pustovníci Andrej-Svorad a Benedikt
Jedného času zbojníci, ktorých tlupy zväčša samoty obývajú, stretli sa v hore. Keď došlo medzi nimi k bitke, jedného z nich veľmi poranili. Po skončení ruvačky, pretože druhovia raneného nijako nechceli v hore zanechať, poradiac sa rozhodli, že ho zanesú do cely spomenutého muža Andreja, ktorého chýr hol známy široko ďaleko. Ale keď od miesta boli ešte ďaleko, zbojník na ceste umrel. Priniesli ho však do pustovne – bola už polnoc – a zložili ho v nej. Keď ho chceli pochovať, mŕtvy zrazu začal dýchať a vstávať. Keď však tí, čo tam boli, veľmi naľakaní zo strachu utekali, vzkriesený volal ich naspäť hovoriac: Nebojte sa, bratia, a neutekajte! Svätý Svorad ma totiž vzkriesil k životu. Keď však oni od radosti plakali a prosili aby s nimi odišiel, povedal, že nikdy z tej cely neodíde, ale navždy tam Bohu a svätému Svoradovi slúžiť bude. I učinil teda, čo sľúbil, a ostal tam až do svojej smrti.
— Maurus: Legenda o svätom Andrejovi-Svoradovi a Benediktovi (časť), In: Antológia staršej slovenskej literatúry, Bratislava : Veda, 1981.
Kto by sa chcel dozvedieť viac, ako len toto malé svedectvo, môže si prečítať dnešné druhé čítanie z Posvätného čítania Liturgie hodín: www.breviar.sk.
Slávnosť svätého Benedikta
Radostný deň veľkého vodcu,
nesúceho dary nového svetla,
pripomíname dnešný deň.
Zbožná myseľ obsiahne milosť;
čo sa prednáša navonok,
znie tiež vo vrúcnom srdci.
Obdivujme toho,
kto podobný patriarchom
kráča stúpajúcim chodníkom.
Nespočetné potomstvo
ho robí akoby slnkom,
prepodobným Abrahámovi.
Keď vidíš posluhujúceho havrana,
poznaj v ňom Eliáša,
skrývajúceho sa v malej jaskyni.
Spoznaj v ňom Elizea,
keď z hlbín rieky
vyvoláva sekeru.
Pozorná myseľ v ňom vidí
Jozefa, žiariaceho mravmi
i Jakuba vidiaceho budúce veci.
Nech pamätá na svoj ľud
a privedie nás do trvalých
večných radostí Krista.
Amen. Aleluja.
— Voľný preklad latinskej sekvencie na slávnosť sv. Benedikta (16. stor.?). Tento text je alúziou na príbehy opísané v 2. knihe Dialógov sv. Gregora Veľkého.
Návšteva Panny Márie
Keď k nám prišiel Vykupiteľ nášho rodu, prišiel najprv k svojmu priateľovi Jánovi, keď bol ešte v lone matky. Keď ho Ján z lona do lona uvidel, rušiac hranice prirodzenosti, zvolal: Vidím Pána, ktorý určil hranice prirodzenosti, a nečakám na čas narodenia. Nepotrebujem deväť mesiacov, lebo ten, ktorý je večný, je už teraz vo mne. Vyjdem z tohto temného príbytku a v krátkosti ohlásim poznanie obdivuhodných vecí. Som znakom: naznačujem príchod Krista. Som roh: oznámim prítomnosť Božieho Syna v tele. Zatrúbim na roh: jazykom otca budem žehnať a rozviažem ho, aby hovoril. Zatrúbim na roh a rozhýbem materské lono.
Vidíš, ó milovaný, aké je to nové a obdivuhodné tajomstvo. Ešte sa nenarodil a už takmer začal hovoriť. Ešte sa nezjavil, a už siaha po daroch. Ešte sa mu nedovolilo volať a už ho počuť skrze skutky. Ešte nevedie svoj život a už ohlasuje Boha. Ešte neuvidel svetlo a už ukazuje na slnko. Ešte sa nenarodil a už sa ponáhľa, aby bol predchodcom. Nedokázal sa udržať v Pánovej prítomnosti, nemohol zniesť hranice prirodzenosti, ale skúsil prelomiť väzenie lona a usiloval sa naznačiť príchod Spasiteľa. Vraví: prichádza ten, čo láme okovy a čo mám ja sedieť zviazaný a zdržovať sa, aby som tak ostal? Prichádza Slovo, aby obnovilo všetko a ja mám ostať zavretý? Vyjdem, predídem a ohlásim všetkým: Hľa Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta.
Ale povedz nám, Ján, keď si ešte stále v temnote matkinho lona, ako môžeš vidieť a počuť? Ako môžeš nazerať božské veci? Ako sa môžeš veseliť a radovať? Je to veľké tajomstvo, vraví, a presahuje ľudské chápanie. Je vhodné, aby som priniesol nové veci do prirodzenosti kvôli tomu, ktorý ju prišiel obnoviť tým, čo je nad prirodzenosťou.
Vidím, aj keď som v lone, lebo z lona na mňa žiari slnko spravodlivosti. Ušami vnímam, lebo sa mám narodiť ako hlas veľkého Slova. Volám, lebo hľadím na jednorodeného Syna Otca, zaodeného v tele. Jasám, lebo vidím Tvorcu všetkého, ako prijíma tvárnosť človeka. Skáčem od radosti, lebo spoznávam vteleného Vykupiteľa sveta. Predchádzam jeho príchod a nakoľko je to možné vám ho ohlasujem.
— sv. Ján Zlatoústy, Reč na sviatok Návštevy Panny Márie (Breviarium monasticum)
Narodenie svätého Jána Krstiteľa
De ventre matris meæ vocavit me Dominus in nomine meo: et posuit os meum ut gladium acutum: sub tegumento manus suæ protexit me, et posuit me quasi sagittam electam.
Z lona mojej matky ma Pán povolal po mene a ústa mi dal ako ostrý meč, ochránil ma pod odením svojej ruky, a urobil ma akoby vybraným šípom.
— Introitus omše slávnosti Narodenia sv. Jána Krstiteľa.
Priusquam te formarem in utero, novi te: et antequam exires de ventre, sanctificavi te.
Skôr než som ťa stvárnil v lone, poznal som ťa: a prv než si vyšiel z útrob som ťa posvätil.
— Graduál omše slávnosti Narodenia sv. Jána Krstiteľa.
Symbol viery (2. časť)
Ale k večnej spáse je ďalej potrebné úprimne veriť aj vo vtelenie nášho Pána Ježiša Krista. Teda pravá viera je toto: Musíme veriť a vyznávať, že náš Pán Ježiš Kristus, Syn Boží, je Boh a človek. Ako Boh je splodený z podstaty Otca od večnosti, a ako človek je zrodený z podstaty matky v čase. Dokonalý Boh, dokonalý človek, pozostávajúci z rozumovej duše a z ľudského tela. Rovný s Otcom čo do božstva, menší ako Otec čo do ľudskosti. A hoci je Boh a človek súčasne, nie sú to dvaja, ale jeden Kristus. Jeden je však nie zmenou božstva na telo, ale pozdvihnutím ľudskosti k Bohu. Jeden naskrze nie zmiešaním podstaty, ale jednotou osoby, lebo ako rozumová duša a telo tvoria iba jedného človeka, tak je aj Boh a človek iba jeden Kristus, ktorý za nás trpel pre našu spásu, zostúpil k tým, čo sú v podsvetí, tretieho dňa vstal z mŕtvych, vystúpil do neba, sedí po pravici Otca; odtiaľ príde súdiť živých a mŕtvych. Pri jeho príchode všetci ľudia vstanú vo svojich telách a vydajú počet zo svojich vlastných skutkov. A tí, čo robili dobre, vojdú do večného života, tí však, čo robili zlé, do večného ohňa. Toto je katolícka viera. Kto ju úprimne a pevne nevyznáva, nemôže byť spasený.