Petrovi boli najprv odovzdané kľúče, ale potom mu bolo dovolené upadnúť do hriechu zapretím Krista; a takto bola jeho pýcha pokorená jeho pádom. Nebuď teda prekvapený, keď po dosiahnutí kľúčov duchovného poznania upadneš do rôznych zlých myšlienok. Oslavuj nášho Pána, lebo len on sám je múdry: takýmito prekážkami v nás krotí predsudky, ktoré máme tendenciu cítiť, kvôli nášmu pokroku v poznaní Boha. Skúšky a pokušenia sú opratami, ktorými Boh vo svojej prozreteľnosti krotí našu ľudskú aroganciu.
Často takto Boh odníma svoje požehnania od nás, podobne ako Jóbovi odňal bohatstvo: „Pán dal, Pán vzal.“ (Jób 1, 21) Ale je rovnako pravdivé, že Boh od nás odníme aj prekážky, ktoré nám postavil. „Požehnania i prekážky pochádzajú od Boha“ (Sir 11, 14). On spôsobil, že musíme znášať protivenstvá, ale on nám tiež dá večnú radosť a slávu.
(…)
Môže sa stať, že človek bude po istý čas osvietený a občerstvený Božou milosťou a potom mu bude táto milosť odňatá. Toto ho vnútorne zmätie a on začne šomrať. Namiesto toho, aby sa snažil znovu získať uistenie o spáse prostredníctvom vytrvalej modlitby, stratí trpezlivosť a vzdá sa. Takto sa podobá žobrákovi, ktorý prijal almužnu z paláca a cíti sa odvrhnutý, pretože ho neprosili, aby vstúpil dovnútra a večeral s kráľom.
— sv. Ján Karpathos, Texty pre mníchov v Indii, 62-63. 70
Archív značiek: modlitba
Blahoslavený mních
Zopakujem to, čo som už hovoril na inom mieste: blahoslavený je intelekt*, ktorý je počas modlitby úplne oslobodený od [vonkajších] foriem.
Blahoslavený je intelekt, ktorý bez roztržitosti v modlitbe dosahuje ešte väčšiu túžbu po Bohu.
Blahoslavený je intelekt, ktorý je počas modlitby slobodný od materiálnosti a vyzlečený z každého jej vlastníctva.
Blahoslavený je intelekt, ktorý počas modlitby dosiahol úplnú slobodu od zmyslovosti.
Blahoslavený je mních, ktorý pokladá každého človeka za Boha, po Bohu.
Blahoslavený je mních, ktorý hľadí s veľkou radosťou na spásu a pokrok každého, ako keby boli jeho vlastnými.
Blahoslavený je mních, ktorý pokladá seba samého za „vyvrheľa pre všetkých“ (1 Kor 4, 13)
Mních je ten, kto je oddelený od všetkých a zjednotený so všetkými.
Mních je ten, kto pokladá seba za spojeného s každým človekom, keďže vidí seba v každom.
Človek, ktorý zasvätí svoje prvé myšlienky Bohu, dosiahol dokonalú modlitbu.
Ak sa chceš modliť ako mních, vyhýbaj sa každej lži a neprisahaj. Ináč budeš márne vyzerať ako niekto, kým nie si.
Ak sa chceš modliť v duchu, odpútaj sa od tela a žiaden oblak ťa počas modlitby nezatemní.
Zver Bohu potreby svojho tela a bude jasné, že si mu zveril aj potreby svojho ducha.
(…)
Pokiaľ sa človek úplne neobráti skrze pokánie, bude pre neho múdrejšie, ak si bude stále pripomínať svoje hriechy s ľútosťou a pamätať na večný oheň, ktorý si spravodlivo zasluhujú.
Ak sa človek, stále zamotaný do hriechu a hnevu, nehanebne odváži siahnuť po poznaní božských vecí, alebo sa len pokúsi o nemateriálnu modlitbu, zaslúži si pokarhanie Apoštola; pretože je pre neho nebezpečné modliť sa s holou a nepokrytou hlavou. Taká duša, hovorí, má mať ‚závoj na hlave kvôli anjelom,‘ ktorí sú prítomní (porov. 1 Kor 11, 5-7) a byť zaodená v náležitej úcte a pokore.
Tak ako vytrvalé pozeranie do slnka v jeho poludňajšom jase nevylieči človeka s chorým zrakom, tak ani falošná prax modlitby — ktorú treba správne konať v duchu a pravde — nijako neprospeje vášnivému a nečistému intelektu; práve naopak, taká prax vyprovokuje Boží hnev proti intelektu.
— Evagrios pustovník, O modlitbe, 117-129. 145-146
Poznámka: Intelekt (νους – nous; intellectus) označuje najvyššiu mohutnosť v človeku, s ktorou (za podmienky, že je očistený) poznáva Boha, alebo vnútorné princípy stvorených vecí, prostredníctvom priameho, alebo duchovného poznávania. Intelekt treba odlíšiť od rozumu (ratio), keďže intelekt neformuluje abstraktné koncepty, ani neprichádza k poznaniu prostredníctvom deduktívnych postupov, ale poznáva pravdu prostredníctvom bezprostrednej skúsenosti. Intelekt možno nazvať „orgánom kontemplácie“, či „okom srdca“ (Makarios Veľký).