Archív značiek: apoftegmy

O spravodlivosti

IMG_9935Ktosi z otcov hovoril, že raz žil istý pustovník pri meste Nilopolis a posluhoval mu istý veriaci laik. V meste vtedy žil istý bohatý a bezbožný človek. Tento zomrel a jeho pohrebu sa zúčastnilo celé mesto i biskup s pochodňami a kadidlom. Pustovníkov služobník vyšiel, ako mal vo zvyku, na púšť, aby mu zaniesol chlieb, ale našiel ho roztrhaného hyenami. Padol teda na tvár pred Bohom, hovoriac: „Pane, nevstanem dokiaľ mi nevysvetlíš čo to má znamenať: ten bezbožník mal taký slávnostný pohreb a ten, kto ti slúžil dňom i nocou, takto zahynul!” I prišiel Pánov anjel a povedal mu: „Onen bezbožník mal svoje skromné zásluhy a tu za ne dostal odmenu, lebo tam už nenašiel žiadnu úľavu. Avšak tento pustovník, hoci bol človekom ozdobeným všetkými čnosťami, predsa mal (ako to pri ľuďoch býva) svoje malé chyby. A tak bol za ne tu potrestaný, aby sa tam už mohol postaviť pred Bohom čistý.” To presvedčilo sluhu a vzdal Bohu chválu za jeho súdy, lebo sú spravodlivé.

— Apoftegmy svätých otcov (anonymná zbierka vydaná François Nauom), Č. 368 (1368)

Apoftegma o trpezlivosti

Otcovia rozprávali, že raz filozofi chceli vyskúšať mníchov. Práve prechádzal jeden dobre oblečený mních, tak mu povedali: „Hej ty, poď sem!“ On sa urazil a vynadal im. Prechádzal tiež iný veľký mních, prostý človek. Do neho tiež začali zabŕdať: „Hej ty, mních, zlý dedo, poď sem!“ On k nim rýchlo prišiel. Udreli ho po tvári a on im nastavil druhé líce. Vtedy filozofi ihneď vstali, poklonili sa mu a povedali: „Hľa, pravý mních.“ Posadili ho uprostred seba a začali sa ho vypytovať: „Čo na tej púšti robíte iného než my? Vy sa postíte, aj my sa postíme. Vy umŕtvujete svoje telo, aj my to robíme. Robíme všetko to, čo vy. Ako teda prevyšujete nás, keď žijete na púšti?“ Starec odvetil: „Našu nádej skladáme do Božej milosti a snažíme sa vládnuť nad našimi myšlienkami.“ Oni mu povedali: „To my nedokážeme robiť.“ A povzbudení mu dovolili odísť.

Pôst a pohostinnosť

Parené buchtyV Skétis raz prikázali: „Tento týždeň sa postite a potom slávte Paschu.“ Vtedy náhodou prišli za abba Mojžišom bratia z Egypta a on im pripravil trocha varenej zeleniny. Keď jeho susedia uvideli dym, ohlásili klerikom: „Vidíte: Mojžiš porušil prikázanie otcov a uvaril si doma jedlo.“ Oni povedali: „Keď príde, povieme mu to.“ Prišla sobota a keďže klerici poznali veľké životné zásady abba Mojžiša, povedali mu pred ľudom: „Abba Mojžiš, porušil si ľudské príkazy, ale naplnil si Božie.“
— Apoftegmy (tématická zbierka) XIII, 4

Zmilovanie Pána

Dážď pred práčovňou

Abba Angelos povedal: „Môj otec Kronios z hory Ponahon mi povedal: ‚Ak uvidíš dvoch pocestných bratov a vieš, že jeden je verný, ale druhý hriešnik, ktorého budeš milovať a ktorého nenávidieť?‘ Povedal som mu: ‚Skôr budem milovať verného.‘ Povedal mi: ‚A keby si ty bol hriešnikom, neplakal by si pred dobrotou Pána, aby ti zoslal svoje milosrdenstvo?“ Vidíte Pánovo zmilovanie, ktoré majú starci podľa Pánovho vzoru?
—Apoftegma. Collectio monastica (etiópska), 13, 41

Pokora a bratstvo

Červený mak

Boli dvaja bratia súrodenci, ktorí žili duchovným životom ako mnísi, ale boli pokúšaní zlostným satanom, ktorý ich chcel všemožne rozdeliť. Istého dňa podvečer, podľa zvyku, mladší brat vzal sviecu a postavil ju na svietnik. Ale zlo konajúci satan ju zhodil a svieca zhasla. Využijúc túto situáciu, pripravil diabol pascu, aby medzi nimi vznikol spor. Starší brat povstal a zo zúrivosťou začal biť svojho brata. Ten padol na zem a začal prosiť svojho brata hovoriac: „Buď veľkodušný, pane, a ja znovu tú sviecu zapálim!“ Pretože mu však hnevlivo neodpovedal, ihneď od nich zlostný satan s hanbou odstúpil a tej noci prišiel ku kniežaťu satanov a oznámil mu, hovriac: „Kvôli pokore toho mnícha, ktorý padol na zem a ospravedlňoval sa svojmu bratovi, som ich nepremohol a Boh, vidiac jeho pokoru, vylial na neho svoju milosť. Ja som však na sebe pocítil utrpenie a muky, lebo som ich nedokázal rozdeliť.“.
Keď tie slová počul pohanský kňaz, ktorý tam býval, skrúšilo sa jeho srdce v bázni a láske k nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi. Pochopil vtedy, že úcta vzdávaná modlám je zvádzaním a skazou duší. Všetko preto zanechal a rýchlo prišiel do kláštora svätých otcov a rozpovedal im všetko, čo v zlosti hovorili medzi sebou satani. A keď ho svätí otcovia poučili spasiteľnými napomenutiami, bol pokrstený a započal svätý život mníchov. A s pomocou a spoluprácou Božej milosti sa stal najváženejším mníchom a dosiahol takú veľkú čnosť pokory, že všetci sa jeho pokore divili.
On tiež rozprával ako celú moc našich protivníkov diablov ničí túžba po pravdivej pokore. Náš Pán Ježiš Kristus pokorou triumfoval nad diablom a porazil celú jeho moc. Tiež dodával, že často počul, ako sa diabli rozprávali medzi sebou: „Skutočne, keď povzbudzujeme ľudské srdcia ku hnevu, tak ak niekto trpezlivo pretrpí urážky a zneváženia, a obrátiac sa, začne sa ešte viac modliť o pokoj, hovoriac: ‚Naozaj, ja som zhrešil‘, ihneď cítime, že vädne celá naša sila, keď sa priblíži k tým, čo majú mocou Božej milosti čnosť pokory.“
— Commonitiones Sanctorum Patrum (5.-6. stor.), IV., 2 (1077)