Mesačné archívy: máj 2013

Vyznanie viery

Eucharistia

Verím silne v Otca i Syna i Ducha Svätého,
Otca nezrodeného, Syna jednorodeného, Ducha Svätého z oboch pochádzajúceho,
a v týchto troch osobách v jedného Boha.

Verím, že ten istý Boží Syn sa počal z Ducha Svätého z Márie Panny.
Verím, že Panna Mária bola najčistejšia pred narodením,
bola pannou počas narodenia
a po narodení ostala pannou naveky.
Verím, že tento Syn Boží bol počatý medzi ľuďmi ako pravý človek bez hriechu.
Verím, že ten istý Boží Syn bol zajatý zo závisti zvrátenými židmi,
ktorý ho podvodne zajali, nespravodlivo zviazali, opľuvali a zbičovali.
Zomrel a bol pochovaný.
Zostúpil do podsvetia, aby odtiaľ vyslobodil svojich zajatých.
Zostúpil pre našu spásu a zmŕtvychvstal a vystúpil do nebies,
odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych.

Verím v sviatosti, v ktoré verí a ktoré zachováva svätá Cirkev,
a zvlášť, že chlieb posvätený na oltári je pravdivým Telom
a víno pravdivou Krvou nášho Pána Ježiša Krista,
ktoré aj my prijímame na odpustenie našich hriechov,
v nádeji večnej spásy.
Verím v zmŕtvychvstanie tela, život večný. Amen.

Vyznávam a verím v svätú a nevysloviteľnú Trojicu,
Otca i Syna i Ducha Svätého,
jedného živého Boha,
jednej podstaty, jednej prirodzenosti, jedného majestátu a moci.
Vyznávame aj Otca, ktorý zaiste nebol zrodený ani stvorený, ale je večný.
Sám Otec nemá žiaden počiatok, z neho sa zrodil Syn a pochádza Duch Svätý.
On je však zdrojom a počiatkom celého Božstva.
Ten istý Otec, nevysloviteľný vo svojej podstate,
nevysloviteľným spôsobom zrodil zo svojej osoby Syna,
avšak nič iné, než je on sám,
zrodil: Boh — Boha, Svetlo — Svetlo.
Z neho teda pochádza všetko otcovstvo na nebi i na zemi.
Amen.

Vyznanie viery sv. Bruna, kartuziána (11. storočie)

O získaní Ducha Svätého (4. časť)

Modlitba„Koľký súcit Boha s našou biedou, totiž s našou nepozornosťou k jeho starostlivosti o nás, keď Boh hovorí: Hľa, stojím pri dverách a klopem! (Zjv 3, 20) — pričom pod dverami myslí priebeh nášho života, ktorý nie je uzatvorený smrťou. Ó, ako by som si želal, vaše Bogoľubie, aby ste v tomto živote mohli byť vždy v Božom Duchu! ‚V čom vás nájdem, v tom vás budem aj súdiť,‘ hovorí Pán. Beda ak nás nájde zavalených starosťami a smútkami tohto života, lebo kto bude schopný zniesť jeho hnev, kto sa postaví pred jeho tvár? Preto bolo povedané: Bdejte a modlite sa, aby ste nevošli do pokušenia (Mk 14, 38), to jest: aby ste neboli pozbavení Božieho Ducha, lebo bdenie a modlitba nám prináša jeho milosť.

Samozrejme, každý dobrý skutok konaný v Kristovom mene nám dáva milosť Svätého Ducha, ale modlitba nám ju dáva najviac zo všetkého, lebo ona je vždy v našich rukách ako náradie na získanie milosti Ducha. Napríklad by ste chceli ísť do chrámu, ale nemáte žiaden chrám nablízku, alebo sa služba už skončila; chceli by ste dať almužnu, ale niet žiadneho bedára, alebo nemáte čo dať; chceli by ste zachovať panenstvo, ale nemáte sily kvôli vášmu temperamentu, alebo útokom nepriateľa, či ľudskej slabosti; chceli by ste vykonať nejaký dobrý skutok pre Krista, ale buď nemáte sily, alebo príležitosti. Toto zaiste neplatí o modlitbe. Na modlitbu majú všetci vždy príležitosť, bohatí aj chudobní, urodzení aj neurodzení, silní aj slabí, zdraví aj chorí, spravodliví aj hriešni. Aká veľká je sila modlitby, hoci aj hriešneho človeka, keď sa vznáša z celej duše, posúďte z tohto príkladu zo svätej tradície: Keď  po žiadosti zúfalej matky, ktorú smrť pripravila o jediného syna, začala istá neviestka, stále nečistá po poslednom hriechu, no pohnutá hlbokým smútkom matky, volať k Pánovi: ‚Nie kvôli úbohej hriešnici ako ja, ale kvôli slzám matky oplakávajúcej jej syna a pevne dôverujúcej v Tvoje milosrdenstvo a všemohúcnosť, Kriste Bože, vzkries jej syna!‘ — Boh ho vzkriesil. Taká veľká je, vaše Bogoľubie, sila modlitby a ona nadovšetko privádza Božieho Ducha a jej sa môže každý čo najľahšie venovať. Budeme blažení, keď nás Pán Boh nájde bdieť v plnosti darov jeho Ducha Svätého! Potom môžeme odvážne dúfať, že budeme uchvátení … do oblakov na stretnutie s Pánom v nebesiach (1 Sol 4, 17), ktorý prichádza s veľkou mocou a slávou (Mk 13, 26) súdiť živých i mŕtvych (1 Pt 4, 5) a odplatiť každému podľa jeho skutkov (Mt 16, 27).

Vaše Bogoľubie si ráči myslieť, že je to veľké šťastie rozprávať sa s úbohým Serafimom, veriac že ani on nie je pozbavený Pánovej milosti. Čo máme potom hovoriť o samom Pánovi, ustavičnom zdroji každého požehnania nebeského i pozemského? Skutočne máme v modlitbe možnosť rozprávať sa s ním, naším všemilostivým a životodarným Bohom a Spasiteľom osobne. Ale aj tu sa musíme modliť len pokiaľ Boh Duch Svätý zostúpi na nás v miere jeho nebeskej milosti, ktorá je známa jemu. A keď nás ráči navštíviť, musíme sa prestať modliť. Prečo by sme sa mali modliť ‚Príď a zostaň v nás a očisti nás od každej škvrny a spas, Dobrý, naše duše‘ keď už k nám prišiel, aby spasil nás, ktorí mu dôverujeme a opravdivo vzývame jeho sväté meno, aby sme ho mohli pokorne a s láskou prijať ako Utešiteľa v príbytkoch našich duší, lačnejúc a žízniac po jeho príchode?

Toto vášmu Bogoľubiu vysvetlím na príklade. Predstavte si, že by ste ma pozvali na návštevu a ja by som prišiel porozprávať sa s vami. Ale vy by ste ma stále pozývali hovoriac: ‚Poďte ďalej, prosím! Vstúpte!‘ Potom by som si musel myslieť: ‚Čo sa mu robí? Potratil sa na rozume?‘ Tak je to aj s naším vzťahom k nášmu Pánovi Bohu Duchu Svätému. Preto bolo napísané: Buďte ticho a vedzte, že ja som Boh; budem vyvýšený medzi národmi. Budem vyvýšený na zemi. (Ž 45[46], 10). To znamená: zjavím sa a budem sa zjavovať každému, kto vo mňa verí a volá ma a budem sa s ním zhovárať, ako som sa kedysi zhováral s Adamom v Raji, s Abrahámom a Jákobom a inými mojimi služobníkmi, s Mojžišom a Jóbom a s tými, čo sú im podobní.

Mnohí vysvetľujú, že toto stíšenie sa týka len svetských vecí; inými slovami, že počas modlitbového rozhovoru s Bohom musíte ‚byť stíšení‘ čo sa svetských vecí týka. Ale ja vám v Božom mene hovorím, že je nielen nevyhnutné byť voči nim mŕtvy pri modlitbe, ale keď skrze všemohúcu moc viery a modlitby náš Pán Boh Duch Svätý zostúpi, aby nás navštívil a príde v plnosti svojej nevysloviteľnej dobroty, musíme byť mŕtvi aj voči modlitbe. Duša hovorí a rozpráva počas modlitby, ale pri zostúpení Svätého Ducha musíme zostať v úplnom tichu, aby sme mohli jasne a zrozumiteľne počuť všetky slová večného života, ktoré nám on ráči predniesť. Zároveň sa vyžaduje úplná triezvosť duše a ducha a cudná čistota tela. Tie isté podmienky boli vydané pri vrchu Horeb, keď bolo Izraelitom povedané, aby sa ani nedotýkali ich žien počas troch dní pred zjavením Boha na hore Sinaj. Lebo náš Boh je oheň, ktorý stravuje všetko nečisté a nikto, kto je znečistený na tele alebo na duši nemôže vstúpiť do spoločenstva s ním.