Každá nedeľa v našom kláštore začína včaššie ako iné dni. Už o tretej hodine sa kláštorný chrám rozozvučí spevom Nočných vigílií. Ďalším liturgickým slávením sú až Ranné chvály o siedmej hodine. Prestávka medzi týmito modlitbami ofícia je zvláštnym časom. Nielen v kláštore, ale aj navôkol panuje neobyčajné ticho a pokoj. Niet divu, že sám sv. Benedikt odporúča využiť tento čas „na rozjímanie o tom, čo si potrebujú [mnísi] osvojiť zo žaltára alebo z čítaní“ (RB 8, 3). Dnešná nedeľa má však ešte jednu zvláštnosť: najskorší východ slnka v tomto roku. Hoci večer sa ešte bude ďalej predlžovať, rána už budú len kratšie. A tak hoci čas našich prvých nedeľných modlitieb môže byť pre niekoho „hlbokou nocou“, pri východe z chóru nás už čakajú rozožínajúce ranné zore za oknami krížovej chodby a už počas samotného slávenia počuť v kostole nielen mníchov, ale aj spev budiaceho sa vtáctva. Pozývame vás na malú rannú prechádzku po kláštore v tomto zvláštnom čase.
Spolu so spevavcami počuť jemné zvuky našich usilovných polievacích pomocníkov.

Z paše budú mať radosť najmä naše ovce, ktoré ešte stále spokojne odpočívajú.

Voda je nielen na pastvisku — ale všade, kde čosi rastie. Akoby sa celá záhrada pripravovala na príchod letných lúčov ranného slnka.

Ešteže sa do záhrady dá prejsť aj po suchu. Margarétky sa prizerajú na okoloidúcich.

Na hospodárstve zatiaľ panuje pokoj…

…no svetlá v kláštore svedčia, že nie všetci v tomto čase spia.

Kláštorná brána ostáva zatvorená, no vychádzajúce slnko vyvrieť nemôže. Presne ako v liturgii, ktorá nám každé nedeľné ráno pripomína víťazstvo Krista nad „bránami pekla“.

Svetlo slnka vyháňa tmu zo všetkých kútov kláštora.

Všetko sa rýchlo odieva do nových farieb…

Brat Marián víta nový deň v kuchyni. Hostí je veľa a nedeľný obed musí byť vždy slávnostný.

Východ slnka nedá spať ani našej „zveri“. Brat Ladislav Mária už skoro ráno ženie naše ugágané husi na rannú pašu.

Brat Michal Mária zatiaľ využíva ranný čas na čítanie Svätého písma.

Ako sa do ranného ticha čoraz viac primiešavajú ďalšie a ďalšie zvuky a slnko stúpa čoraz vyššie, zazvoní brat Svorad Mária na modlitbu Ranných chvál.

To už brat Ladislav Mária pripravuje všetko potrebné na spoločné modlitby.

Jedenásť mníchov sa postupne schádza v chóre, aby mohli začať ofícium na oslavu Zmŕtvychvstalého.

Po ňom sa všetci vyberajú do refektára. O. Vladimír (vpravo) a o. Jozef si nedajú cestou ujsť pohľad do slnkom zaliatej záhrady.

Po duchovnom pokrme sa do nového dňa treba nasýtiť aj telesne. Bratia Ľudovít Mária (vzadu) a Svorad Mária si pochutnávajú na raňajkách.