Dnes sa nám zem stala nebom — nie kvôli tomu, žeby na zem z neba zostúpili hviezdy, ale do nebies vystúpili apoštoli, lebo bola vyliata hojná milosť Svätého Ducha a celý zemekruh pretvorila na nebo, nemeniac prirodzenosť, ale meniac vôľu.
Našla totiž mýtnika a urobila z neho evanjelistu. Našla prenasledovateľa, a navrátila ho ako apoštola. Našla lotra a voviedla ho do raja. Našla hriešnicu, a urobila ju rovnou z pannou. Našla mágov, a prejavila v nich evanjelistov. Odohnala zlobu a priviedla milotu. Vykorenila otroctvo a priniesla slobodu. Oslobodila od dlhu a priniesla Božiu milosť. Teda zem sa stala nebom, a ako to často hovorím, predsa tak hovoriť neprestanem.
A náhle sa z neba ozval zvuk akoby nadchádzajúceho víchru a naplnil celý dom, v ktorom sedeli. A ukázali sa im rozdelené jazyky, akoby ohňa: nie ohňa, ale akoby ohňa. „Ak ohňa, akože nehoreli?“ pýta sa žid. Ja mu odpovedám: Ak to bol oheň, akože nespálil krík, krehké drevo? Čo je od ohňa silnejšie? Čo od kríka krehkejšie? A ani drevo nezhorelo, ani oheň nevyhasol.
A ako to, že nespálil telá troch mládencov, ale obrátil pec na rosu a uhlíky vyzerali akoby ruže? Bojovalo telo s ohňom a telo dosiahlo víťazstvo: a čo bolo jemnejšie ako vosk, stalo sa pevnejšie ako oceľ. Vysvetľujem tu staré veci, ktoré sa udiali preto, aby ste mohli uveriť pravde. Pretože Duch Svätý sa zjavil v ohni, aby ho myseľ mohla rýchlo prijať. Nielen preto, ale aj kvôli tomu, že ako oheň stravuje tŕnie, tak aj Duch rozrušuje hriechy.
— sv. Ján Zlatoústy, Reč I na Turíce (výňatok)
Mesačné archívy: máj 2012
Božia bázeň
Otcovia rozprávali, že človek nadobúda Božiu bázeň najprv prostredníctvom pamätania na smrť a trest, potom prostredníctvom večerného zisťovania, ako strávil deň, a opäť ráno, ako noc; po tretie prostredníctvom odmietnutia bezohľadnosti a nakoniec prostredníctvom zväzku s človekom, ktorý sa bojí Boha. Bolo nám totiž povedané, že istý brat sa opýtal starca: „Otče, čo mám robiť, aby som sa naučil Božej bázni?” A starec odpovedal: „Choď, pridaj sa k človeku, ktorý sa bojí Boha a on svojím príkladom naučí aj teba.“
A Božiu bázeň strácame skrze opačné konanie: prostredníctvom zabúdania na smrť a trest, prostredníctvom chýbajúceho bdenia nad sebou a zamyslenia sa nad životom, keď žijeme nedbalo a prebývame s ktovie kým; nakoniec prostredníctvom bezočivosti, a to je najhoršie, to je už úplné zničenie. Čo totiž viac pozbavuje dušu bázni Božej, než bezočivosť? Preto otec Agaton, keď sa ho opýtali na bezočivosť, odpovedal, že ona je ako silný uragán, ktorý keď sa strhne, všetci sa pred ním kryjú a ono privádza ovocie stromov navnivoč. Vidíš, môj pane, moc zla? Vidíš jeho zlobu? A keď sa ho znova opýtali: „Je bezočivosť skutočne až taká hrozná?“ Odpovedal: „Niet hroznejšej vady ako bezočivosť, lebo ona je zdrojom všetkých vád, pretože vytrháva z duše Božiu bázeň. Keďže teda Božia bázeň odvádza od zlého, tak je samozrejmé, že tam kde niet Božej bázne sú všetky vady a vášne. Nechže Boh uchráni naše duše od zhubnej vady bezočivosti!“
— Rôzne ponaučenia nášho otca svätého Doroteja, 52
Spiritus Sanctus advenit…
Prvé responzórium Nočných vigílií Turíčnej nedele, Mníšsky antifonár (ok. 990-1000)
St. Gallen, Stiftsbibliothek, Cod. Sang. 391, p. 75 – Antiphonarium officii (http://www.e-codices.unifr.ch/en/list/one/csg/0391)
I.
Keď sa naplnil deň Turíc, boli všetci na tom istom mieste, aleluja: a náhle sa ozval zvuk z neba, aleluja, * Akoby mocného víchru, a naplnil celý dom, aleluja, aleluja.
V. Keď teda boli učeníci vedno zhromaždení kvôli strachu zo židov, prišiel na nich náhly zvuk z neba. Akoby.
II.
Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť, podľa toho, čo im Duch dal povedať. * A zišlo sa množstvo hovoriacich, aleluja.
V. Apoštoli rozprávali rôznymi jazykmi o veľkých Božích dielach. A zišlo sa.
III.
Už vás nenazývam otrokmi, ale mojimi priateľmi; lebo ste spoznali všetko, čo som medzi vami urobil, aleluja. * Prijmite Ducha Svätého Tešiteľa; to je ten, ktorého vám posiela Otec, aleluja.
V. Ste mojimi priateľmi, ak robíte, čo vám prikazujem. Prijmite.
IV.
Duch Svätý, vychádzajúci od trónu, prenikol hruď apoštolov novým znakom posvätenia, * aby sa v ich ústach zrodili všetky druhy jazykov, aleluja.
V. Prišiel božský oheň, nespaľujúci, ale osvecujúci, a udelil im dary chariziem. Aby sa v nich.
V.
Apoštolom sa zjavili rozdelené jazyky, akoby ohňa, aleluja. * Na každého jedného zostúpil Duch Svätý, aleluja, aleluja.
V. A začali hovoriť rôznymi jazykmi, podľa toho čo im Duch Svätý dal povedať. Na každého.
VI.
Apoštoli rozprávali rôznymi jazykmi o veľkých Božích dielach, * podľa toho, čo im Duch Svätý dal povedať, aleluja.
V. Všetci boli naplnení Duchom Svätým, a začali hovoriť. Podľa toho.
VII.
Pán ich naučil vedomosti a múdrosti, aleluja; upevnil v nich milosť svojho Ducha, * A naplnil poznaním ich srdcia, aleluja.
V. Prišiel totiž na nich s nečakaným zvukom Duch Svätý. A naplnil.
VIII.
Choďte do celého sveta, a hlásajte Evanjelium, aleluja: * Kto uverí a bude pokrstený, bude spasený, aleluja, aleluja, aleluja.
V. V mojom mene budú vyháňať démonov, hovoriť novými jazykmi, brať hady. Kto uverí.
IX.
Prišiel božský oheň, nespaľujúci, ale osvecujúci, nestravujúci, ale svietiaci: a našiel srdcia učeníkov ako čisté schránky: * a udelil im dary chariziem, aleluja, aleluja.
V. Našiel ich vo svornej láske a osvietil ich vyliatím milosti Božstva. A udelil.
X.
Duch Svätý naplnil celý dom, kde boli apoštoli: a zjavili sa im rozdelené jazyky, akoby ohňa, a zostúpili na každého jedného. * A boli naplnení Duchom Svätým a začali hovoriť rôznymi jazykmi, podľa toho, čo im Duch Svätý dal povedať, aleluja, aleluja, aleluja.
V. Keď teda boli učeníci vedno zhromaždení kvôli strachu zo židov, prišiel na nich náhly zvuk z neba. A boli.
XI.
Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás, a ustanovil som vás, * aby ste išli, a prinášali ovocie, a aby vaše ovocie zostalo, aleluja, aleluja.
V. Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás. Aby ste.
XII.
Duch Pánov naplnil okruh zeme: * a ten, kto udržuje všetko, má hlas poznania, aleluja, aleluja.
V. Je totiž tvorcom všetkého, má všetku moc, všetku prozreteľnosť. A ten.
— Breviarium monasticum (Mníšsky breviár), Responzóriá Nočných vigílií Turíčnej nedele
Výročná slávnosť
V dnešný deň sme ďakovali Bohu za dar, ktorým je pre naše spoločenstvo i pre všetkých veriacich Boží dom v Sampore — chrám Premenenia Pána. Na slávnosť výročia posvätenia chrámu pricestovalo do Sampora asi 200 veriacich, ktorí sa zúčastnili na spoločnej Eucharistii i poobedňajšom pohostení. Slávnostným kazateľom a celebrantom slávnostnej svätej omše bol vdp. Ján Hudec, farár v Žiline-Solinkách. Znakom nášho liturgického spoločenstva s nebeskou Cirkvou boli aj relikvie svätých, vystavené pri svätej omši. Atmosféru slávnostného dňa ilustruje aj krátke video.
Výročie posvätenia chrámu
Terribilis est locus iste: hic domus Dei est et porta cœli: et vocabitur aula Dei. Alleluia, alleluia.
V. Quam dilecta tabernacula tua, Domine virtutum! concupiscit, et deficit anima mea in atria Domini.
Akú hrôzu vzbudzuje toto miesto: toto je dom Boží a brána nebies: a bude sa nazývať sieňou Boha. Aleluja, aleluja.
V. Aké milé sú tvoje príbytky, Pane zástupov; túži a zmiera moja duša po nádvoriach Pánových.
— Úvodný spev (introitus) omše posvätenia chrámu
Spolu s Ním
A ak On vystúpil do neba (Lk 24, 51), vystúp s ním. Buď jedným z anjelov, ktorí ho sprevádzajú, alebo jedným z tých, ktorí ho prijímajú. Otvor brány, alebo ich vyzdvihni, aby mohol vstúpiť ten, kto bol povýšený po umučení. Odpovedz tým, ktorí pochybujú a pýtajú sa: „Kto je ten Kráľ slávy?“, pretože nesie zo sebou svoje telo a znaky svojho umučenia, ktoré nemal, keď zostupoval; povedz im, že on je Pán silný a mocný, vo všetkých veciach, ktoré urobil a robí, vo svojom boji a triumfe pre ľudstvo.
(…)
Boli sme stvorení, aby sme boli šťastní. Boli sme šťastní, keď sme boli stvorení. Bol nám zverený Raj, aby sme mohli užívať život. Dostali sme Prikázanie, aby sme získali česť, keď ho budeme dodržiavať; nie žeby Boh nevedel čo sa stane, ale pretože ustanovil zákon slobodnej vôle. Boli sme podvedení, pretože sme podľahli závisti. Boli sme vykázaní, pretože sme sa dopustili priestupku. Postili sme sa, pretože sme sa nechceli postiť, premožení Stromom poznania. Pretože Prikázanie bolo starobylé, zároveň s nami, a bolo akoby vychovávateľom našich duší a uzdou prepychu, ktorej sme boli rozumne podriadení, aby sme jeho dodržiavaním znovu získali to, čo sme stratili, keď sme ho nedodržali. Potrebovali sme vteleného Boha, Boha, ktorého zabili, aby sme mohli žiť. Zabili nás spolu s ním, aby sme mohli byť očistení; vstali sme opäť spolu s ním, pretože nás zabili spolu s ním; boli sme oslávení s ním, pretože sme s ním znovu vstali.
— sv. Gregor Nazianský, Oratio 45, 25. 28 (Druhá reč o Pasche)
Modlitba srdca, časť 4.
Otázka: Prečo nemôže mních dosiahnuť dokonalosť prostredníctvom prvej a druhej formy?
Odpoveď: Pretože nepostupuje v správnom poriadku. Svätý Ján Klimak prirovnáva tieto metódy k rebríku, hovoriac: „Niektorí krotia vášne; iní praktizujú spev žalmov, tráviac väčšinu času v tomto; iní sa venujú modlitbe; a iní obracajú svoj zrak k hĺbkam kontemplácie. Keď skúmame túto otázku, použime analógiu rebríka.“ Tí, ktorí chcú vystúpiť po rebríku, nezačínajú zhora a nezostupujú, ale začínajú zdola a vystupujú. Vystúpia na prvý stupeň, potom na druhý a potom na ostatné. Takto môžeme vystúpiť zo zeme do neba. Ak teda chceme dosiahnuť dokonalý vzrast Kristovej plnosti, ako deti, ktoré rastú, musíme začať vystupovať na rebrík pred nami, pokiaľ krok po kroku nedosiahneme úroveň dospelého muža a potom starca.
Prvým stupňom mníšskeho stavu je skrotenie vášní. Toto je stav začiatočníkov.
Druhou priečkou, alebo stupňom, ktorým človek duchovne rastie z detstva do mladosti, je vytrvalé praktizovanie spevu žalmov. Pretože po skrotení vášní a ich upokojení, prináša psalmódia potešenie jazyku a je Bohom vítaná, keďže nemožno spievať Pánovi v cudzej krajine (porov. Ž 137, 4), to znamená, z rozvášneného srdca. Toto je znakom tých, ktorí robia pokroky.
Treťou priečkou, alebo stupňom v živote, označujúcim duchovný prechod z mladosti do dospelosti, je vytrvalosť v modlitbe. Toto je stupeň tých, ktorí už značne pokročili. Modlitba sa líši od psalmódie, ako sa dospelý muž líši od mládenca a dieťaťa, podľa schémy, ktorú sledujeme.
Okrem toho existuje štvrtá priečka, alebo stupeň v duchovnom živote, ktorá prináleží mužovi so šedivými vlasmi. Táto označuje neochvejné pohltenie v kontemplácii a je stavom dokonalých. Takto sa cesta končí a dosahuje sa vrch rebríka.
Keďže sa jedná o cestu, v ktorej bolo všetko ustanovené a usporiadané Duchom, nie je možné, aby sa dieťa stalo dospelým a starcom, len ak najprv vystúpi na prvú priečku rebríka a tak ďalej postupuje k dokonalosti.
(…)
Boh od nás žiada len jedno: aby sme bdelosťou očistili naše srdcia. Ako hovorí sv. Pavol, ak je koreň svätý, budú aj konáre a ovocie sväté (porov. Rim 11, 16). Ale ak bez nasledovania postupnosti, o ktorej sme hovorili, pozdvihneš oči a intelekt k nebesiam, v nádeji, že uvidíš intelektuálnu skutočnosť (čiže duchovnú, ktorá sa nedá vidieť telesne — pozn. prekl.), uvidíš fantázie namiesto pravdy. Pretože naše srdce nie je očistené, ako sme mnohokrát povedali, prvá a druhá metóda pozornosti nás nemôžu priviesť k pokroku.
— Svätý Simeon Nový Teológ, Tri metódy modlitby (výťah)