Modlitba srdca, časť 2.

old_stsymeonnewtheologian
Ak túžiš podujať sa na túto svetlú a radostnú úlohu, začni ako ti hovorím. Najprv musíš praktizovať presnú poslušnosť, ako som opísal vyššie, a tak konať vždy s čistým svedomím; lebo bez poslušnosti je nemožné mať čisté svedomie. A musíš udržať svoje svedomie čisté v troch vzťahoch: najprv vo vzťahu k Bohu; potom vo vzťahu k tvojmu duchovnému otcovi; a nakoniec vo vzťahu k iným ľuďom a materiálnym veciam. Vo vzťahu k Bohu musíš udržať svoje svedomie čisté tak, že sa zdržíš všetkého, čo by sa protivilo službe, ktorá mu patrí. Vo vzťahu k duchovnému otcovi rob všetko, čo ti povie, ani viac, ani menej, a nechaj sa viesť jeho zámerom a vôľou. Vo vzťahu k iným ľuďom, musíš udržať čisté svedomie tak, že im nebudeš robiť nič, čo sám nenávidíš a nechceš aby robili tebe. Vo vzťahu k materiálnym veciam sa musíš snažiť ich nezneužívať, či už jedlo, nápoj, alebo oblečenie. V krátkosti: rob všetko, akoby si bol v Božej prítomnosti, takže ťa svedomie nebude nijako obviňovať.
Keď sme už vytvorili priestor a predbežne naznačili pravú povahu pozornosti, hovorme teraz jasne a stručne o jej vlastnostiach. Pravá a neomylná pozornosť a modlitba znamenajú, že intelekt stráži srdce, pokiaľ sa srdce modlí; vždy by mal byť na stráži vo vnútri srdca, a odtiaľ – z hlbín srdca – by mal prinášať Bohu svoje modlitby. Keď raz v srdci zakúsi, že Pán je štedrý (porov. Ž 34, 8 [LXX]), tak nebude vôbec túžiť opustiť srdce a bude opakovať slová apoštola Petra: „Dobre je nám tu“ (Mt 17, 4). Stále bude na stráži vo svojom srdci, odbíjajúc a vyháňajúc všetky myšlienky zasiate nepriateľom. Tým, ktorý nemajú žiadne poznanie tejto praxe, to môže vyzerať nesmierne prísne a náročné; a skutočne, je to ťažké a pracné, nielen pre nezasvätených, ale aj pre tých, ktorí napriek opravdivej skúsenosti ešte nepocítili pôžitok, ktorý sa dá nájsť v hĺbkach srdca. Ale tí, ktorí zakúsili tento pôžitok zvolajú so svätým Pavlom: „Kto nás odlúči od Kristovej lásky?“ (Rim 8, 35)
(pokračovanie nabudúce…)

Modlitba srdca, časť 1.

Okno kostola sv. Michala v KlížiZačnime teraz hovoriť o tretej metóde modlitby, ktorá je skutočne prekvapujúca a ťažko vysvetliteľná. Pre tých, ktorí o nej nevedia, je nielen ťažká na pochopenie, ale takmer neuveriteľná, a je veľmi málo tých, ktorí ju praktizujú. Zdá sa mi, že nás opustila zároveň s čnosťou poslušnosti. Pretože práve láska k poslušnosti nás uvoľňuje od väzby s týmto zlým svetom, oslobodzuje nás od úzkosti a vášnivých túžob. Robí nás veľkodušnými a neúnavnými v nasledovaní nášho cieľa – samozrejme za podmienky, že nájdeme nechybujúceho vodcu. Lebo ak nás poslušnosť usmrcuje vo vzťahu ku každému svetskému a telesnému putu, ako môže čokoľvek pomíjajúce zotročiť tvoj intelekt? Ak zveríš všetku starostlivosť o tvoju dušu a telo Bohu a tvojmu duchovnému otcovi, nežijúc viac pre seba, alebo netúžiac viac po dobrom názore druhých, aká úzkosť ťa môže rozptýliť?
Táto tretia metóda teda ničí neviditeľné pasce démonov, ktorými chcú akoby povrazmi stiahnuť intelekt do všetkých možných zvrátených myšlienok. Keď sa intelekt oslobodí, vedie vojnu celou svojou silou, skúmajúc myšlienky podvrhnuté nepriateľom a s majstrovskou zručnosťou ich vyháňa, zatiaľ čo srdce prináša Bohu modlitby v čistote. Toto je počiatok života v pravej samote, a tí ktorí zlyhajú v takomto počiatku sa márne vyčerpávajú. [Keď autor píše o samote, má na mysli samotu mníšskej cely. — pozn. prekl.]
Počiatkom tejto modlitby nie je hľadenie do neba, pozdvihnutie rúk, sústredenie myšlienok a volanie o pomoc z neba. Toto sú, ako sme hovorili, znaky prvej formy sebaklamu. Ani nezačína, ako druhá metóda, strážením zmyslov pomocou intelektu, zatiaľ čo si nevšíma nepriateľov útočiacich zvnútra. V takomto prípade je osoba napádaná démonmi, namiesto toho, aby napádala ona ich; keď je zranená, nevie o tom; keď padne do zajatia, nedokáže sa brániť pred únoscami. Jej nepriatelia ju ustavične napádajú, zozadu i tvárou v tvár, a napĺňajú ju samoľúbosťou a nadutosťou.
(pokračovanie nabudúce…)

Poslušnosť — iná cesta do vlasti

Ráno

Obsculta, o fili, præcepta magistri, et inclina aurem cordis tui, et admonitionem pii patris libenter excipe et efficaciter conple, ut ad eum per obœdientiæ laborem redeas, a quo per inobœdientiæ desidiam recesseras.

Počúvaj, synu, prikázania majstra, nakloň ucho svojho srdca, ochotne prijmi napomenutia láskavého otca a uvádzaj ich odhodlane do života, aby si sa námahou poslušnosti vrátil k tomu, od ktorého si sa záhaľčivosťou neposlušnosti vzdialil.

—Regula sv. Benedikta, Prológ, 1-2.

O poslušných a neposlušných je napísané: „Myseľ spravodlivého rozjíma o poslušnosti, ústa bezbožných sú zvrátené.“ [Prís 15, 28 (Vg.)] Pokorný mních totiž, keď sa snaží preukázať poslušnosť príkazom svojich starších kvôli láske k večnému životu, najprv v mysli rozjíma o poslušnosti. Avšak neposlušný, keď pohŕda vyplnením príkazov nadriadených, protirečí drzými slovami. Takto sa napodobňujúc neposlušnosť Adama vzďaľuje od Boha. Avšak pokorný mních sa napodobňujúc poslušnosť Krista vracia k Bohu. Adam totiž zhrešil, a ani nespoznal svoj hriech, ani sa z neho nesnažil kajať. Kristus však, ktorý „sa nedopustil hriechu, ani lesť nebola v jeho ústach“, ale aby nás vykúpil z hriechu, stal sa poslušným otcovi až na smrť a v nevinnosti zniesol za nás utrpenie a smrť, zanechal nám príklad, aby sme napodobňovaním nasledovali jeho stopy. V padnutom Adamovi sme padli všetci a stratili sme všetky dobrá. V Kristovi však znovu vstávame a dostávame väčšie (veci) a bez miery, teda ak sa vytrvalo držíme jeho stôp. Adam nás zaťažil všetkými zlami skrze vlastnú vinu, ale príchod Krista nás oslobodil skrze milosť; a aby som to povedal úplne: Neposlušnosť Adama nám odňala raj, poslušnosť Krista nám darovala aj kráľovstvo. Teda ako sa záhaľčivosťou neposlušnosti vzďaľujeme od Boha, námahou poslušnosti sa k Bohu vraciame, aby sa v nás vyplnilo (slovo Písma): „Inou cestou sa vrátili do svojej vlasti.“
—  Opát Smaragdus (9. stor.), Výklad Reguly sv. Benedikta,  CCM 8, 11, 7-27.

Komunitný výlet

V stredu 11. apríla sa naše spoločenstvo vybralo na celodenný výlet. Takéto „komunitné dni“ slúžia nielen oddychu, ale aj upevneniu bratských vzťahov. Počas dňa sme navštívili miesta dvoch starobylých benediktínskych opátstiev: Opátstva Panny Márie v Klíži a Opátstva sv. Benedikta v Hronskom Beňadiku. Zvláštna vďaka patrí našim sprievodcom po týchto miestach: p. Deviatkovi z Klížskeho Hradišťa a vdp. Jozefovi Gajdošovi z Hronského Beňadika.

Pokora a bratstvo

Červený mak

Boli dvaja bratia súrodenci, ktorí žili duchovným životom ako mnísi, ale boli pokúšaní zlostným satanom, ktorý ich chcel všemožne rozdeliť. Istého dňa podvečer, podľa zvyku, mladší brat vzal sviecu a postavil ju na svietnik. Ale zlo konajúci satan ju zhodil a svieca zhasla. Využijúc túto situáciu, pripravil diabol pascu, aby medzi nimi vznikol spor. Starší brat povstal a zo zúrivosťou začal biť svojho brata. Ten padol na zem a začal prosiť svojho brata hovoriac: „Buď veľkodušný, pane, a ja znovu tú sviecu zapálim!“ Pretože mu však hnevlivo neodpovedal, ihneď od nich zlostný satan s hanbou odstúpil a tej noci prišiel ku kniežaťu satanov a oznámil mu, hovriac: „Kvôli pokore toho mnícha, ktorý padol na zem a ospravedlňoval sa svojmu bratovi, som ich nepremohol a Boh, vidiac jeho pokoru, vylial na neho svoju milosť. Ja som však na sebe pocítil utrpenie a muky, lebo som ich nedokázal rozdeliť.“.
Keď tie slová počul pohanský kňaz, ktorý tam býval, skrúšilo sa jeho srdce v bázni a láske k nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi. Pochopil vtedy, že úcta vzdávaná modlám je zvádzaním a skazou duší. Všetko preto zanechal a rýchlo prišiel do kláštora svätých otcov a rozpovedal im všetko, čo v zlosti hovorili medzi sebou satani. A keď ho svätí otcovia poučili spasiteľnými napomenutiami, bol pokrstený a započal svätý život mníchov. A s pomocou a spoluprácou Božej milosti sa stal najváženejším mníchom a dosiahol takú veľkú čnosť pokory, že všetci sa jeho pokore divili.
On tiež rozprával ako celú moc našich protivníkov diablov ničí túžba po pravdivej pokore. Náš Pán Ježiš Kristus pokorou triumfoval nad diablom a porazil celú jeho moc. Tiež dodával, že často počul, ako sa diabli rozprávali medzi sebou: „Skutočne, keď povzbudzujeme ľudské srdcia ku hnevu, tak ak niekto trpezlivo pretrpí urážky a zneváženia, a obrátiac sa, začne sa ešte viac modliť o pokoj, hovoriac: ‚Naozaj, ja som zhrešil‘, ihneď cítime, že vädne celá naša sila, keď sa priblíži k tým, čo majú mocou Božej milosti čnosť pokory.“
— Commonitiones Sanctorum Patrum (5.-6. stor.), IV., 2 (1077)

Nedeľná prechádzka okolím kláštora

Veľkonočné obdobie je obdobím radosti z nového života, ktorý nám priniesol Zmŕtvychvstalý Kristus. Túto radosť ohlasuje celé stvorenie.

Motýľ pri kostole

Po dlhom období zimného ticha sa všetko opäť prebúdza k životu.

Domáci a hostia
Rozkvitnutý kláštor

Okolie Sampora pozýva pridať sa k radosti.

Pasienky

Na jednej strane všetko kvitne, kým hory ešte spomínajú na zimu.

Kláštor a Veľká Fatra
Jarná krása
Medzi slnkom a mesiacom
Jarná krása

Cesty a cestičky sú nezvyčajne vyzdobené.

Cesta

Aj uprostred lesa…

Jar v lese

…možno nájsť znaky nového života.

Jar v lese

Každá nedeľná rekreácia vedie späť do Božieho domu.

Cesta na Sampor

V kláštore je miesto nielen pre mníchov…

Pri kláštornom hospodárstve

…ale aj pre ďalších obyvateľov, radujúcich sa zo života.

Kláštorné ovce
Kláštorné ovce