Obsculta, o fili, præcepta magistri, et inclina aurem cordis tui, et admonitionem pii patris libenter excipe et efficaciter conple, ut ad eum per obœdientiæ laborem redeas, a quo per inobœdientiæ desidiam recesseras.

Počúvaj, synu, prikázania majstra, nakloň ucho svojho srdca, ochotne prijmi napomenutia láskavého otca a uvádzaj ich odhodlane do života, aby si sa námahou poslušnosti vrátil k tomu, od ktorého si sa záhaľčivosťou neposlušnosti vzdialil.

—Regula sv. Benedikta, Prológ, 1-2.

O poslušných a neposlušných je napísané: „Myseľ spravodlivého rozjíma o poslušnosti, ústa bezbožných sú zvrátené.“ [Prís 15, 28 (Vg.)] Pokorný mních totiž, keď sa snaží preukázať poslušnosť príkazom svojich starších kvôli láske k večnému životu, najprv v mysli rozjíma o poslušnosti. Avšak neposlušný, keď pohŕda vyplnením príkazov nadriadených, protirečí drzými slovami. Takto sa napodobňujúc neposlušnosť Adama vzďaľuje od Boha. Avšak pokorný mních sa napodobňujúc poslušnosť Krista vracia k Bohu. Adam totiž zhrešil, a ani nespoznal svoj hriech, ani sa z neho nesnažil kajať. Kristus však, ktorý „sa nedopustil hriechu, ani lesť nebola v jeho ústach“, ale aby nás vykúpil z hriechu, stal sa poslušným otcovi až na smrť a v nevinnosti zniesol za nás utrpenie a smrť, zanechal nám príklad, aby sme napodobňovaním nasledovali jeho stopy. V padnutom Adamovi sme padli všetci a stratili sme všetky dobrá. V Kristovi však znovu vstávame a dostávame väčšie (veci) a bez miery, teda ak sa vytrvalo držíme jeho stôp. Adam nás zaťažil všetkými zlami skrze vlastnú vinu, ale príchod Krista nás oslobodil skrze milosť; a aby som to povedal úplne: Neposlušnosť Adama nám odňala raj, poslušnosť Krista nám darovala aj kráľovstvo. Teda ako sa záhaľčivosťou neposlušnosti vzďaľujeme od Boha, námahou poslušnosti sa k Bohu vraciame, aby sa v nás vyplnilo (slovo Písma): „Inou cestou sa vrátili do svojej vlasti.“
—  Opát Smaragdus (9. stor.), Výklad Reguly sv. Benedikta,  CCM 8, 11, 7-27.