„Akékoľvek už sú modlitby, pôsty, bdenia a všetky ostatné kresťanské praktiky, predsa nepredstavujú cieľ nášho kresťanského života. Hoci je pravda, že slúžia ako nenahraditeľné prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa, ten pravý cieľ nášho kresťanského života spočíva v získaní Svätého Božieho Ducha. Čo sa týka pôstov, bdení a modlitby a almužny a akéhokoľvek dobrého skutku učineného pre Krista, sú to len prostriedky na získanie Svätého Božieho Ducha. Všimnite si moje slová, báťuška: len tie dobré skutky, ktoré robíme pre Krista, nám prinášajú ovocie Svätého Ducha. Všetko čo sa nerobí pre Krista, aj keď je to dobré, neprináša ani odmenu v budúcom živote, ani Božiu milosť v tomto. Preto náš Pán Ježiš Kristus povedal: Ten, kto nezbiera so mnou, rozhadzuje (Lk 11, 23). Nie žeby dobrý skutok mohol byť nazývaný ináč ako zbieraním, aj keď sa nekoná pre Krista, stále sa považuje za dobrý. Písmo hovorí: V každom národe je mu milý ten, kto sa bojí Boha a robí, čo je správne (Sk 10, 35).
Ako vidíme z iného posvätného rozprávania, muž, ktorý robí to, čo je správne, sa páči Bohu. Vidíme ako sa Pánov anjel v čase modlitby zjavil Kornéliovi, bohabojnému a spravodlivému stotníkovi, a povedal: ‚Pošli do Joppy k Šimonovi Garbiarovi; tam nájdeš Petra a on ti povie slová večného života, ktorými budeš spasený ty i tvoj dom.‘ Tak Pán používa všetky svoje božské prostriedky, aby dal takému mužovi, za jeho dobré skutky, príležitosť nestratiť odmenu v budúcom živote. Ale na to musíme začať s pravou vierou v nášho Pána Ježiša Krista, Božieho Syna, ktorý prišiel na svet spasiť hriešnikov a ktorý, skrze naše získanie milosti Svätého Ducha pre nás, privádza Božie kráľovstvo do našich sŕdc a otvára pre nás cestu na získanie požehnaní budúceho života. Ale Božie prijatie dobrých skutkov, ktoré nie sú učinené pre Krista, sa obmedzuje na toto: Stvoriteľ nám dáva prostriedky, aby sme ich uskutočnili (porov. Hebr 6, 1). Záleží na človeku, či ich uskutoční, či nie. Preto Pán povedal židom: Ak by ste boli slepí, nemali by ste hriech. Ale teraz hovoríte ‚Vidíme,‘ a tak váš hriech ostáva (Jn 9, 41). Ak sa taký muž ako Kornélius teší z Božej priazne za svoje skutky, hoci ich nerobí pre Krista, a potom uverí v jeho Syna, také skutky sa mu pripočítajú, ako by ich robil pre Krista, a to len vďaka jeho viere. Avšak v opačnom prípade nemá človek právo na sťažnosti, keď sa dobro, ktoré urobil, stane neužitočným. Nikdy takým nie je, ak sa robí pre Krista, lebo dobro učinené pre neho nielen získava korunu spravodlivosti na budúcom svete, ale už v tomto živote nás napĺňa milosťou Svätého Ducha. Navyše je napísané: Boh nedáva Ducha podľa miery, lebo Otec miluje Syna a všetko mu dal do jeho rúk (Jn 3, 34-35).
Tak to je, vaše Bogoľubie! Získanie Božieho Ducha, to je pravý cieľ kresťanského života a modlitba, pôst, almužna a všetky ostatné dobré skutky učinené pre Krista sú len prostriedkami na získanie Božieho Ducha.“
„Čo myslíte tým ‚získať‘?“ spýtal som sa sv. Serafima. „Nie celkom tomu rozumiem.“
(pokračovanie nabudúce…)