„Prijať je to isté čo nadobudnúť,“ odpovedal. „Rozumiete čo je to získať peniaze? Získať Božieho Ducha je to isté. Veď vy, vaše bogoľubie, rozumiete čo je to získať vo svetskom význame? Cieľ života bežných, svetských ľudí je získanie, alebo nadobudnutie peňazí a u šľachty navyše získanie pôct, vyznamenaní a iných odmien za štátne zásluhy. Získanie Božieho Ducha je tiež kapitálom, no milostivým a večným…
Boh Slovo, Bohočlovek a náš Pán Ježiš Kristus, prirovnáva náš život k trhu a naše životné dielo k obchodovaniu. Všetkým nám hovorí: »Obchodujte, kým prídem (Lk 19, 13), využívajte príležitosti, lebo dni sú zlé (Ef 5, 16).« Inými slovami, využite čo najlepšie váš čas, aby ste skrze pozemské dobrá získali nebeské. Pozemské dobrá sú dobrými skutkami pre Krista, ktoré nám udeľujú milosť Všesvätého Ducha.
V podobenstve o múdrych a hlúpych pannách, keď hlúpym došiel olej, povedali im: ‚Choďte a kúpte si na trhu.‘ Ale keď ho kúpili, boli už dvere svadobnej komnaty zatvorené a ony nemohli vojsť. Niektorí hovoria, že chýbajúci olej v lampách hlúpych panien znamená chýbajúce dobré skutky v ich živote. Taká interpretácia nie je úplne správna. Prečo by im chýbali dobré skutky, ak sa nazývajú pannami, hoci aj hlúpymi? Panenstvo je najvyššou cnosťou, anjelským stavom a mohlo by zaujať miesto všetkých ostatných dobrých skutkov.
Myslím, že to čo im chýbalo bola milosť Všesvätého Božieho Ducha. Tieto panny praktizovali čnosti, ale v ich duchovnej nerozumnosti predpokladali, že kresťanský život spočíva len v dobrých skutkoch. Mysleli si, že konaním dobrých skutkov robia Božie dielo, ale málo sa starali o to, či dosiahli milosť Božieho Ducha. Takéto spôsoby života, ktoré sa zakladajú len na dobrých skutkoch, bez dôkladného overenia či prinášajú milosť Božieho Ducha, sa spomínajú v knihách otcov: »Je iná cesta, ktorá sa zdá dobrá na počiatku, ale končí na dne pekla.«
Anton Veľký v jeho listoch mníchom hovorí o takých pannách: »Mnohí mnísi a panny nemajú poňatia o rôznych druhoch vôle, ktoré pôsobia v človeku a nevedia, že v nás pôsobia tri vôle: prvá Božia, úplne dokonalá a spasiteľná; druhá naša vlastná, ľudská, ktorá ak aj nie je zhubná, nie je ani spasiteľná; tretia diabolská — úplne zhubná.« Práve táto tretia – nepriateľská vôľa – pobáda človeka, aby nekonal žiadne dobré skutky, alebo alebo aby ich robil z prázdnej slávy, alebo kvôli samej čnosti a nie kvôli Kristovi. Druhá – naša vlastná vôľa – nás pobáda k uspokojeniu svojich chúťok, alebo nás ako tá nepriateľská pobáda k robeniu dobra kvôli samému dobru bez uvedomenia si milosti, ktorá sa nimi získava. Avšak prvá – Božia a všespasiteľná vôľa – spočíva jedine v tom, aby sa všetko dobro robilo výlučne na získanie Ducha Svätého. No a to je ten olej v lampách múdrych panien, ktorý mohol horieť jasno a dlho a panny sa s týmito lampami mohli dočkať ženícha, ktorý prišiel o polnoci, a vojsť s ním do siene radosti. Avšak hlúpe, vidiac že ich lampy hasnú, hoci aj išli na trh, aby si kúpili olej, nestihli sa načas vrátiť, lebo dvere už boli zatvorené. Trh — to je náš život; dvere svadobnej siene, zatvorené a nepúšťajúce k ženíchovi — smrť človeka; múdre a hlúpe panny — kresťanské duše; olej — nie skutky, no skrze nich vo vnútri nášho bytia získaná milosť Všesvätého Božieho Ducha, vedúca od porušiteľnosti k neporušiteľnosti, od duchovnej smrti k duchovnému životu, od tmy k svetlu, z jaskyne nášho bytia, kde sú vášne priviazané ako dobytok a zver, do chrámu Božstva, prejasnú svadobnú sieň radosti Krista Ježiša, nášho Pána, Stvoriteľa a Spasiteľa a večného ženícha našich duší.“
(pokračovanie nabudúce…)