Mariánska úcta je dokonalou cestou, aby sme prišli ku Kristovi a spojili sa s ním. (…) 
Najvyšší zostúpil dokonale a božsky skrze Máriu až k nám, nič nestratiac zo svojho Božstva ani zo svojej svätosti a aj nám je skrze ňu možné vystupovať k Najvyššiemu bez akejkoľvek obavy.
Neobsiahly dal sa dokonale pojať a obsiahnuť Máriou, bez najmenšej straty svojej nesmiernosti, a preto aj my, bez akejkoľvek výnimky sa musíme nechať dokonale obsiahnuť a viesť touto pokornou Pannou.
Nedostupný sa k nám priblížil, tesne, dokonale, áno i osobne sa spojil s naším človečenstvom skrze Máriu, bez najmenšej ujmy svojej velebnosti. Skrze Máriu sa môžeme i my priblížiť k Bohu a dokonale, tesne sa spojiť s jeho velebnosťou bez strachu, že budeme odmietnutí. Konečne Ten, ktorý je, ráčil prísť k tomu, čo nie je a učiniť, aby to, čo nie je, stalo sa bohom v Tom, ktorý je. Urobil to dokonale, úplne sa dal a podrobil pokornej Panne Márii, neprestanúc byť v čase Tým, ktorý je v celej večnosti. Práve tak my skrze Máriu hoci nie sme nič, môžeme sa stať podobnými Bohu milosťou a slávou, ak sa jej dáme tak dokonale a úplne, aby sme boli nič sami sebe a všetko v nej, bez obavy, že zablúdime.
(…)
Mariánska úcta, ktorej učím, nie je nová, je veľmi dávna. Nemožno presne označiť, kedy sa začína. Predsa je však isté, že v Cirkvi nachádzame jej stopy už mnoho storočí.  Sv. Odilo, opát v Cluny, ktorý žil okolo roku 1040, bol z jedným prvých, ktorí ju verejne konali vo Francúzsku, ako sa uvádza v jeho životopise. Kardinál Peter Damiani hovorí, že roku 1036 blahoslavený Marin, jeho brat sa úplne zasvätil Panne Márii v prítomnosti svojho spovedníka veľmi povzbudzujúcim spôsobom.
— sv. Ľudovít Mária Grignion de Montfort, O pravej úcte k Pane Márii