Bol muž ctihodného života, milosťou aj menom „Požehnaný“ (Benedictus). Od svojej mladosti mal zrelé srdce, prežíval svoj život v čnostiach a nezapredal svoju dušu žiadnej rozkoši. Kým žil na zemi a mohol užívať svet, opovrhol ním ako zvädnutým kvetom.
Pochádzal zo šľachtického rodu z provincie Nursia. Poslali ho do Ríma, kde mal študovať vedu. Keď však spozoroval, ako mnohí upadli do priepasti zla, stiahol sa späť. Obával sa, že keby ochutnal niečo z múdrosti sveta, mohol by sa sám ocitnúť na dne záhuby.
Preto odmietol študovať, zanechal svoj otcovský dom aj majetok a s túžbou páčiť sa len Bohu vydal sa hľadať posvätné rúcho na znamenie obrátenia. Vzdialil sa teda vedome nevedomý, múdro neučený.
Nepoznám všetky jeho činy, a za to málo, čo rozprávam, som vďačný štyrom z jeho učeníkov. Sú to: Konštantín, muž veľmi ctihodný, ktorý po ňom viedol kláštor, Valentinián, ktorý mnoho rokov stál na čele kláštora v Lateráne, Simplicius, ktorý ako tretí po ňom spravoval spoločenstvo a napokon Honorát, ktorý ešte dnes býva v tej cele, v ktorej Benedikt prvý začal život obrátenia.
— sv. Gregor Veľký, Dialógy, Kniha druhá, Prológ