Archív značiek: Apoštolské konštitúcie

Svedectvo

Pri práciZanechajme našich rodičov a pokrvných a priateľov a ženu a deti a vlastníctvo a všetky príjemnosti života, ak majú byť prekážkou zbožnosti. Máme sa modliť, aby sme neprišli do pokušenia. Ale ak sme povolaní k mučeníctvu, so stálosťou vo vyznávaní jeho mena, a ak sme kvôli tomuto trestaní, radujme sa a ponáhľajme sa k nesmrteľnosti. Keď nás prenasledujú, nečudujme sa. Nemilujme tento svet, ani ľudské chvály, ani slávu a úctu vladárov, ako niektorí židia, ktorí obdivovali veľké diela Pána, no kvôli strachu z veľkňazov a vladárov mu neuverili. To preto, lebo milovali ľudskú chválu viac, ako Božiu. No teraz, na základe dobrého vyznania, nielen spasíme seba, ale aj utvrdíme tých, ktorí sú novopokrstení [doslova novoosvietení — pozn. prekl.] a upevníme vieru katechumenov. Ale ak zamietneme niektorú časť nášho vyznania a poprieme božskosť kvôli slabosti nášho presvedčenia a strachu z veľmi krátkeho trestu, nielen že sa pripravíme o večnú slávu, ale staneme sa aj príčinou skazy iných. A tak dostaneme dvojitý trest, ako prináleží tým, ktorí popreli, že to, čím sa kedysi tak chválili, je vlastne nesprávnou náukou.
Preto nebuďme príliš unáhlení voči nebezpečenstvám, lebo Pán hovorí: Modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia; duch je skutočne ochotný, ale telo slabé. A ak sa dostaneme do nebezpečenstiev, neobávajme sa, ani sa nehanbime kvôli nášmu vyznaniu. Lebo ak sa niekto poprením vlastnej nádeje, ktorou je Ježiš Kristus, Boží Syn, zachráni od dočasnej smrti a ďalší deň smrteľne ochorie a odíde z tohto života, či nepríde o dočasné veci a zároveň nestratí večné? Ale nech sa ten, komu je udelená mučenícka česť, veselí s radosťou v Pánovi, akoby takto dosiahol veľkú korunu a odišiel z tohto života vďaka svojmu vyznaniu. Aj keby bol len katechumenom, nech odíde bez starostí, lebo jeho utrpenie pre Krista sa mu stane opravdivejším krstom, keďže skutočne zomiera s Kristom. Nech sa teda skutočne veselí z napodobenia svojho Učiteľa, keďže je napísané: Vy buďte dokonalí, ako je dokonalý váš Učiteľ. Nuž teda ich a náš Učiteľ, Pán Ježiš, bol udieraný kvôli nám, podstúpil urážky a posmech s trpezlivosťou. Pľuli na neho, bili ho po tvári, postrkovali a po zbičovaní ho pribili na kríž. Mal piť víno s octom a keď vyplnil všetko, čo bolo napísané, povedal jeho Bohu a Otcovi: Do tvojich rúk porúčam svojho ducha. Preto teda nechajte toho, kto túži byť jeho učeníkom, aby úprimne nasledoval jeho utrpenie. Nech napodobňuje jeho trpezlivosť vo vedomí, že ak by ho aj ľudia chceli upáliť, nič mu neuškodí, ako trom mládencom, a ak niečo vytrpí, dostane odmenu od Pána, veriac v jedného a jediného pravého Boha a Otca, skrze Ježiša Krista, Veľkňaza a Vykupiteľa našich duší a odmeniteľa našich utrpení. Jemu sláva na veky. Amen.
— Apoštolské konštitúcie (4. stor.), V, I, 6