Naši svätí otcovia počúvali Pánove slová: „Zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, smilstvá, nečistota, krádeže, krivé svedectvá, rúhania; toto sú veci, ktoré znečisťujú človeka“ (Mt 15, 19-20); a tiež ho počúvali, keď nás vyzýva vyčistiť vnútro čaše, aby aj vonkajšok mohol byť čistý (porov. Mt 23, 26). Preto opustili všetky ostatné formy duchovnej práce a sústredili sa úplne na tejto jednej úlohe stráženia srdca, v presvedčení, že prostredníctvom tejto praxe získajú tiež všetky ostatné čnosti, kdežto bez nej by nebolo možné upevniť žiadnu. Niektorí z otcov nazývali túto prax spočinutím srdca [v orig. ἡσυχία], iní pozornosťou, iní strážením srdca, iní bdelosťou a odmietnutím, a znova iní skúmaním myšlienok a strážením mysle. Ale všetci z nich rovnako obrábali pôdu svojho vlastného srdca, a takto boli živení božskou mannou (porov. Ex 16, 15). Kazateľ hovorí o tomto, keď vraví: „Raduj sa, mládenec, vo svojej mladosti; a kráčaj cestami svojho srdca“ (Kaz 11, 9), v nevinnosti, vyháňajúc zlosť zo svojho srdca; a „ak proti tebe povstane duch vládcu, neopúšťaj svoje miesto“ (Kaz 10, 4), mysliac „miestom“ srdce. Podobne náš Pán tiež hovorí: „Zo srdca vychádzajú zlé myšlienky,“ (Mt 15, 19) a: „Nebuďte ustarostení.“ (Lk 12, 29) A opäť: „Tesná je brána a úzka cesta, ktorá vedie do života.“ (Mt 7, 14) Inde tiež hovorí: „Blažení chudobní v duchu“ (Mt 5, 3); to znamená, že blažení sú tí, ktorí sú slobodní od každej svetskej myšlienky. Svätý Peter hovorí podobne: „Buďte pozorní, bdejte, lebo váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev, hľadajúc koho by zožral“ (1 Pt 5, 8) A svätý Pavol hovorí veľmi prosto Efezanom o strážení srdca: „Nezápasíme proti telu a krvi“ (Ef 6, 12), atď. A naši svätí otcovia tiež hovorili vo svojich spisoch o strážení srdca, ako tí, ktorí si to želajú, môžu sami prečítať zo sv. Marka Askétu, sv. Jána Klimaka, sv. Hesychia Kňaza, sv. Filotea zo Sinaja, sv. Izaiáša Pustovníka a sv. Barsanufia a z celej knihy Raj otcov.
(pokračovanie nabudúce…)