… Apoštoli si tak dôkladne uvedomovali, že všetko, čo súvisí so spásou im bolo dané Pánom, že dokonca prosili Pána o samu vieru, hovoriac: Daj nám vieru; keďže si nevedeli predstaviť, že by ju mohli získať vlastnou vôľou, ale verili, že ju získajú zadarmo ako dar od Boha. Koniec koncov, sám Pôvodca spásy človeka nás učí aká vetchá, slabá a nedostatočná by bola naša viera, ak by nebola upvenená Božou pomocou, keď hovorí Petrovi: Šimon, Šimon, hľa Satan túžil získať ťa, aby ťa mohol preosiať ako pšenicu. Ale ja som sa modlil k Otcovi, aby tvoja viera nezlyhala. A na inom mieste, keď sám človek videl, že jeho viera je hnaná vlnami nevery na skaly, ktoré by spôsobili strašné stroskotanie, a prosil tohto Pána, aby pomohol jeho viere, hovoriac: Pane, pomôž mojej nevere.
Tak dôkladne si teda títo apoštoli a ľudia Evanjelia uvedomovali, že všetko dobré sa zdokonaľuje Božou pomocou, a nepredstavovali si, že by mohli zachovať svoju vieru bez poškvrny vlastnou silou, alebo vôľou, že sa modlili, aby im túto milosť udelil Pán. A ak v Petrovom prípade bola potrebná Pánova pomoc, aby neupadol, kto by bol tak trúfalý a slepý, že by si myslel, že si ju uchráni bez každodennej pomoci Pána? Zvlášť ak sám Pán jasne hovorí v Evanjeliu: „Ako ratolesť nemôže priniesť ovocie, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne.“ A opäť: „Bezo mňa nemôžete nič urobiť.“ Ako hlúpe a opovážlivé by bolo pripisovať dobré skutky vlastnej umnosti a nie Božej milosti a pomoci, je vidieť jasne z Pánovej reči, v ktorej povedal, že nikto nemôže priniesť ovocie Ducha bez inšpirácie a spolupráce. Lebo každý dobrý dar a každý dokonalý dar je zhora, zostupujúc od Otca svetiel. A Zachariáš tiež hovorí: Čokoľvek dobré patrí jemu, a čo je vynikajúce je od neho. A tak blažený Apoštol ustavične hovorí: Čo máš, čo si nedostal? Ale ak si dostal, prečo sa chvasceš, akoby si nebol dostal?
— sv. Ján Kasián, Rozhovory, III, 16.
Mesačné archívy: jún 2012
Zmilovanie Pána
Abba Angelos povedal: „Môj otec Kronios z hory Ponahon mi povedal: ‚Ak uvidíš dvoch pocestných bratov a vieš, že jeden je verný, ale druhý hriešnik, ktorého budeš milovať a ktorého nenávidieť?‘ Povedal som mu: ‚Skôr budem milovať verného.‘ Povedal mi: ‚A keby si ty bol hriešnikom, neplakal by si pred dobrotou Pána, aby ti zoslal svoje milosrdenstvo?“ Vidíte Pánovo zmilovanie, ktoré majú starci podľa Pánovho vzoru?
—Apoftegma. Collectio monastica (etiópska), 13, 41
Príprava na obetu
Navštívili sme tiež iného kňaza, ktorý sa volal Eulogios. Keď prinášal obetné dary Bohu, dostával tak veľkú milosť poznania, že poznal myšlienky všetkých mníchov, ktorí boli prítomní. Často zastavoval niektorých mníchov, keď chceli prísť k oltáru a hovoril: „Ako sa môžete odvažovať pristúpiť k svätým tajomstvám, keď máte zlé myšlienky? Ty si tejto noci neslušne premýšľal o smilstve.“ Druhý, ako vravel, rozmýšľal v mysli nad tým, že niet rozdielu medzi tým, či k Božej milosti pristupuje ako hriešnik, alebo ako spravodlivý. Iný zasa pri obete pochyboval: „Budem posvätený, ak k nej pristúpim?“ „Odstúpte na chvíľu od svätých tajomstiev a obráťte sa v duši, aby ste získali odpustenie hriechov a stali sa hodní spoločenstva s Kristom. Ak si totiž najprv neočistíte myseľ, nebudete môcť pristúpiť k Božej milosti.“
— Dejiny mníchov v Egypte (grécka verzia), XVI Eulogios
Symbol viery (2. časť)
Ale k večnej spáse je ďalej potrebné úprimne veriť aj vo vtelenie nášho Pána Ježiša Krista. Teda pravá viera je toto: Musíme veriť a vyznávať, že náš Pán Ježiš Kristus, Syn Boží, je Boh a človek. Ako Boh je splodený z podstaty Otca od večnosti, a ako človek je zrodený z podstaty matky v čase. Dokonalý Boh, dokonalý človek, pozostávajúci z rozumovej duše a z ľudského tela. Rovný s Otcom čo do božstva, menší ako Otec čo do ľudskosti. A hoci je Boh a človek súčasne, nie sú to dvaja, ale jeden Kristus. Jeden je však nie zmenou božstva na telo, ale pozdvihnutím ľudskosti k Bohu. Jeden naskrze nie zmiešaním podstaty, ale jednotou osoby, lebo ako rozumová duša a telo tvoria iba jedného človeka, tak je aj Boh a človek iba jeden Kristus, ktorý za nás trpel pre našu spásu, zostúpil k tým, čo sú v podsvetí, tretieho dňa vstal z mŕtvych, vystúpil do neba, sedí po pravici Otca; odtiaľ príde súdiť živých a mŕtvych. Pri jeho príchode všetci ľudia vstanú vo svojich telách a vydajú počet zo svojich vlastných skutkov. A tí, čo robili dobre, vojdú do večného života, tí však, čo robili zlé, do večného ohňa. Toto je katolícka viera. Kto ju úprimne a pevne nevyznáva, nemôže byť spasený.
Nová paša
Naše husy a húsky sa môžu do chuti napásť na nových miestach našej kláštornej záhrady, vďaka novej „mobilnej“ ohrade. Fotogaléria
Symbol viery (1. časť)
Nasledujúci text je slovenským prekladom vyznania viery nazývaného podľa prvého slova „Quicumque“, alebo tiež „Atanázov symbol (vyznanie viery)“, keďže jeho autorstvo bolo kedysi nesprávne pripisované sv. Atanázovi. Toto vyznanie viery sa spievalo v benediktínskych kláštoroch na slávnosť Najsvätejšej Trojice v rámci psalmódie Prímy (liturgická modlitba na začiatku bežného dňa).
Kto chce byť spasený, musí sa predovšetkým pridržiavať katolíckej viery; kto by ju v celosti a neporušiteľnosti nezachovával, bezpochyby naveky zahynie.
Katolícka viera je však táto: uctievame si jedného Boha v Trojici a Trojicu v jednote bez zmiešania Osôb a bez oddeľovania podstaty. Iná je totiž osoba Otca, iná Syna, iná Ducha Svätého. Avšak Otec a Syn a Duch Svätý majú iba jedno božstvo, rovnakú slávu, súvečnú vznešenosť. Ako Otec, tak Syn, tak Duch Svätý: nestvorený Otec, nestvorený Syn, nestvorený Duch Svätý. Nezmerný Otec, nezmerný Syn, nezmerný Duch Svätý. Večný Otec, večný Syn, večný Duch Svätý. A predsa nie sú to traja veční, ale jeden Večný, ako ani traja nestvorení ani traja nezmerní, ale jeden Nestvorený, jeden Nezmerný. Takisto všemohúci Otec, všemohúci Syn, všemohúci Duch Svätý, a predsa nie sú to traja všemohúci, ale jeden Všemohúci. Tak Otec Boh, Syn Boh, Duch Svätý Boh a predsa nie sú to traja Bohovia, ale len jeden Boh. Tak Otec Pán, Syn Pán, Duch Svätý Pán, a predsa nie sú to traja Páni, ale len jeden Pán. Pretože ako podľa kresťanskej pravdy vyznávame každú Osobu jednotlivo ako Boha a Pána, tak nám katolícka viera zakazuje, aby sme hovorili o troch Bohoch alebo Pánoch. Otec nie je nikým utvorený ani stvorený, ani splodený. Syn nie je samým Otcom ani utvorený ani stvorený, ale splodený. Duch Svätý nie je Otcom a Synom ani utvorený, ani stvorený, ani splodený, ale vychádzajúci. Je teda jeden Otec, nie traja Otcovia, jeden Syn, nie traja Synovia, jeden Duch Svätý, nie traja Duchovia Svätí. A v tejto trojjedinosti nič nie je skôr alebo neskôr, nič nie je väčšie alebo menšie, ale všetky tri Osoby sú si rovnako večné a rovnako veľké; a tak treba vo všetkom, ako už bolo vyššie povedané, i uctievať jednotu v Trojici i Trojicu v jednote. Kto teda chce byť spasený, nech toto verí o Trojici.
(pokračovanie nabudúce)
Svedectvo
Zanechajme našich rodičov a pokrvných a priateľov a ženu a deti a vlastníctvo a všetky príjemnosti života, ak majú byť prekážkou zbožnosti. Máme sa modliť, aby sme neprišli do pokušenia. Ale ak sme povolaní k mučeníctvu, so stálosťou vo vyznávaní jeho mena, a ak sme kvôli tomuto trestaní, radujme sa a ponáhľajme sa k nesmrteľnosti. Keď nás prenasledujú, nečudujme sa. Nemilujme tento svet, ani ľudské chvály, ani slávu a úctu vladárov, ako niektorí židia, ktorí obdivovali veľké diela Pána, no kvôli strachu z veľkňazov a vladárov mu neuverili. To preto, lebo milovali ľudskú chválu viac, ako Božiu. No teraz, na základe dobrého vyznania, nielen spasíme seba, ale aj utvrdíme tých, ktorí sú novopokrstení [doslova novoosvietení — pozn. prekl.] a upevníme vieru katechumenov. Ale ak zamietneme niektorú časť nášho vyznania a poprieme božskosť kvôli slabosti nášho presvedčenia a strachu z veľmi krátkeho trestu, nielen že sa pripravíme o večnú slávu, ale staneme sa aj príčinou skazy iných. A tak dostaneme dvojitý trest, ako prináleží tým, ktorí popreli, že to, čím sa kedysi tak chválili, je vlastne nesprávnou náukou.
Preto nebuďme príliš unáhlení voči nebezpečenstvám, lebo Pán hovorí: Modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia; duch je skutočne ochotný, ale telo slabé. A ak sa dostaneme do nebezpečenstiev, neobávajme sa, ani sa nehanbime kvôli nášmu vyznaniu. Lebo ak sa niekto poprením vlastnej nádeje, ktorou je Ježiš Kristus, Boží Syn, zachráni od dočasnej smrti a ďalší deň smrteľne ochorie a odíde z tohto života, či nepríde o dočasné veci a zároveň nestratí večné? Ale nech sa ten, komu je udelená mučenícka česť, veselí s radosťou v Pánovi, akoby takto dosiahol veľkú korunu a odišiel z tohto života vďaka svojmu vyznaniu. Aj keby bol len katechumenom, nech odíde bez starostí, lebo jeho utrpenie pre Krista sa mu stane opravdivejším krstom, keďže skutočne zomiera s Kristom. Nech sa teda skutočne veselí z napodobenia svojho Učiteľa, keďže je napísané: Vy buďte dokonalí, ako je dokonalý váš Učiteľ. Nuž teda ich a náš Učiteľ, Pán Ježiš, bol udieraný kvôli nám, podstúpil urážky a posmech s trpezlivosťou. Pľuli na neho, bili ho po tvári, postrkovali a po zbičovaní ho pribili na kríž. Mal piť víno s octom a keď vyplnil všetko, čo bolo napísané, povedal jeho Bohu a Otcovi: Do tvojich rúk porúčam svojho ducha. Preto teda nechajte toho, kto túži byť jeho učeníkom, aby úprimne nasledoval jeho utrpenie. Nech napodobňuje jeho trpezlivosť vo vedomí, že ak by ho aj ľudia chceli upáliť, nič mu neuškodí, ako trom mládencom, a ak niečo vytrpí, dostane odmenu od Pána, veriac v jedného a jediného pravého Boha a Otca, skrze Ježiša Krista, Veľkňaza a Vykupiteľa našich duší a odmeniteľa našich utrpení. Jemu sláva na veky. Amen.
— Apoštolské konštitúcie (4. stor.), V, I, 6