Ale k večnej spáse je ďalej potrebné úprimne veriť aj vo vtelenie nášho Pána Ježiša Krista. Teda pravá viera je toto: Musíme veriť a vyznávať, že náš Pán Ježiš Kristus, Syn Boží, je Boh a človek. Ako Boh je splodený z podstaty Otca od večnosti, a ako človek je zrodený z podstaty matky v čase. Dokonalý Boh, dokonalý človek, pozostávajúci z rozumovej duše a z ľudského tela. Rovný s Otcom čo do božstva, menší ako Otec čo do ľudskosti. A hoci je Boh a človek súčasne, nie sú to dvaja, ale jeden Kristus. Jeden je však nie zmenou božstva na telo, ale pozdvihnutím ľudskosti k Bohu. Jeden naskrze nie zmiešaním podstaty, ale jednotou osoby, lebo ako rozumová duša a telo tvoria iba jedného človeka, tak je aj Boh a človek iba jeden Kristus, ktorý za nás trpel pre našu spásu, zostúpil k tým, čo sú v podsvetí, tretieho dňa vstal z mŕtvych, vystúpil do neba, sedí po pravici Otca; odtiaľ príde súdiť živých a mŕtvych. Pri jeho príchode všetci ľudia vstanú vo svojich telách a vydajú počet zo svojich vlastných skutkov. A tí, čo robili dobre, vojdú do večného života, tí však, čo robili zlé, do večného ohňa. Toto je katolícka viera. Kto ju úprimne a pevne nevyznáva, nemôže byť spasený.
Archív kategorií: Liturgické texty
Symbol viery (1. časť)
Nasledujúci text je slovenským prekladom vyznania viery nazývaného podľa prvého slova „Quicumque“, alebo tiež „Atanázov symbol (vyznanie viery)“, keďže jeho autorstvo bolo kedysi nesprávne pripisované sv. Atanázovi. Toto vyznanie viery sa spievalo v benediktínskych kláštoroch na slávnosť Najsvätejšej Trojice v rámci psalmódie Prímy (liturgická modlitba na začiatku bežného dňa).
Kto chce byť spasený, musí sa predovšetkým pridržiavať katolíckej viery; kto by ju v celosti a neporušiteľnosti nezachovával, bezpochyby naveky zahynie.
Katolícka viera je však táto: uctievame si jedného Boha v Trojici a Trojicu v jednote bez zmiešania Osôb a bez oddeľovania podstaty. Iná je totiž osoba Otca, iná Syna, iná Ducha Svätého. Avšak Otec a Syn a Duch Svätý majú iba jedno božstvo, rovnakú slávu, súvečnú vznešenosť. Ako Otec, tak Syn, tak Duch Svätý: nestvorený Otec, nestvorený Syn, nestvorený Duch Svätý. Nezmerný Otec, nezmerný Syn, nezmerný Duch Svätý. Večný Otec, večný Syn, večný Duch Svätý. A predsa nie sú to traja veční, ale jeden Večný, ako ani traja nestvorení ani traja nezmerní, ale jeden Nestvorený, jeden Nezmerný. Takisto všemohúci Otec, všemohúci Syn, všemohúci Duch Svätý, a predsa nie sú to traja všemohúci, ale jeden Všemohúci. Tak Otec Boh, Syn Boh, Duch Svätý Boh a predsa nie sú to traja Bohovia, ale len jeden Boh. Tak Otec Pán, Syn Pán, Duch Svätý Pán, a predsa nie sú to traja Páni, ale len jeden Pán. Pretože ako podľa kresťanskej pravdy vyznávame každú Osobu jednotlivo ako Boha a Pána, tak nám katolícka viera zakazuje, aby sme hovorili o troch Bohoch alebo Pánoch. Otec nie je nikým utvorený ani stvorený, ani splodený. Syn nie je samým Otcom ani utvorený ani stvorený, ale splodený. Duch Svätý nie je Otcom a Synom ani utvorený, ani stvorený, ani splodený, ale vychádzajúci. Je teda jeden Otec, nie traja Otcovia, jeden Syn, nie traja Synovia, jeden Duch Svätý, nie traja Duchovia Svätí. A v tejto trojjedinosti nič nie je skôr alebo neskôr, nič nie je väčšie alebo menšie, ale všetky tri Osoby sú si rovnako večné a rovnako veľké; a tak treba vo všetkom, ako už bolo vyššie povedané, i uctievať jednotu v Trojici i Trojicu v jednote. Kto teda chce byť spasený, nech toto verí o Trojici.
(pokračovanie nabudúce)
Zem sa stala nebom
Dnes sa nám zem stala nebom — nie kvôli tomu, žeby na zem z neba zostúpili hviezdy, ale do nebies vystúpili apoštoli, lebo bola vyliata hojná milosť Svätého Ducha a celý zemekruh pretvorila na nebo, nemeniac prirodzenosť, ale meniac vôľu.
Našla totiž mýtnika a urobila z neho evanjelistu. Našla prenasledovateľa, a navrátila ho ako apoštola. Našla lotra a voviedla ho do raja. Našla hriešnicu, a urobila ju rovnou z pannou. Našla mágov, a prejavila v nich evanjelistov. Odohnala zlobu a priviedla milotu. Vykorenila otroctvo a priniesla slobodu. Oslobodila od dlhu a priniesla Božiu milosť. Teda zem sa stala nebom, a ako to často hovorím, predsa tak hovoriť neprestanem.
A náhle sa z neba ozval zvuk akoby nadchádzajúceho víchru a naplnil celý dom, v ktorom sedeli. A ukázali sa im rozdelené jazyky, akoby ohňa: nie ohňa, ale akoby ohňa. „Ak ohňa, akože nehoreli?“ pýta sa žid. Ja mu odpovedám: Ak to bol oheň, akože nespálil krík, krehké drevo? Čo je od ohňa silnejšie? Čo od kríka krehkejšie? A ani drevo nezhorelo, ani oheň nevyhasol.
A ako to, že nespálil telá troch mládencov, ale obrátil pec na rosu a uhlíky vyzerali akoby ruže? Bojovalo telo s ohňom a telo dosiahlo víťazstvo: a čo bolo jemnejšie ako vosk, stalo sa pevnejšie ako oceľ. Vysvetľujem tu staré veci, ktoré sa udiali preto, aby ste mohli uveriť pravde. Pretože Duch Svätý sa zjavil v ohni, aby ho myseľ mohla rýchlo prijať. Nielen preto, ale aj kvôli tomu, že ako oheň stravuje tŕnie, tak aj Duch rozrušuje hriechy.
— sv. Ján Zlatoústy, Reč I na Turíce (výňatok)
Spiritus Sanctus advenit…
Prvé responzórium Nočných vigílií Turíčnej nedele, Mníšsky antifonár (ok. 990-1000)
St. Gallen, Stiftsbibliothek, Cod. Sang. 391, p. 75 – Antiphonarium officii (http://www.e-codices.unifr.ch/en/list/one/csg/0391)
I.
Keď sa naplnil deň Turíc, boli všetci na tom istom mieste, aleluja: a náhle sa ozval zvuk z neba, aleluja, * Akoby mocného víchru, a naplnil celý dom, aleluja, aleluja.
V. Keď teda boli učeníci vedno zhromaždení kvôli strachu zo židov, prišiel na nich náhly zvuk z neba. Akoby.
II.
Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť, podľa toho, čo im Duch dal povedať. * A zišlo sa množstvo hovoriacich, aleluja.
V. Apoštoli rozprávali rôznymi jazykmi o veľkých Božích dielach. A zišlo sa.
III.
Už vás nenazývam otrokmi, ale mojimi priateľmi; lebo ste spoznali všetko, čo som medzi vami urobil, aleluja. * Prijmite Ducha Svätého Tešiteľa; to je ten, ktorého vám posiela Otec, aleluja.
V. Ste mojimi priateľmi, ak robíte, čo vám prikazujem. Prijmite.
IV.
Duch Svätý, vychádzajúci od trónu, prenikol hruď apoštolov novým znakom posvätenia, * aby sa v ich ústach zrodili všetky druhy jazykov, aleluja.
V. Prišiel božský oheň, nespaľujúci, ale osvecujúci, a udelil im dary chariziem. Aby sa v nich.
V.
Apoštolom sa zjavili rozdelené jazyky, akoby ohňa, aleluja. * Na každého jedného zostúpil Duch Svätý, aleluja, aleluja.
V. A začali hovoriť rôznymi jazykmi, podľa toho čo im Duch Svätý dal povedať. Na každého.
VI.
Apoštoli rozprávali rôznymi jazykmi o veľkých Božích dielach, * podľa toho, čo im Duch Svätý dal povedať, aleluja.
V. Všetci boli naplnení Duchom Svätým, a začali hovoriť. Podľa toho.
VII.
Pán ich naučil vedomosti a múdrosti, aleluja; upevnil v nich milosť svojho Ducha, * A naplnil poznaním ich srdcia, aleluja.
V. Prišiel totiž na nich s nečakaným zvukom Duch Svätý. A naplnil.
VIII.
Choďte do celého sveta, a hlásajte Evanjelium, aleluja: * Kto uverí a bude pokrstený, bude spasený, aleluja, aleluja, aleluja.
V. V mojom mene budú vyháňať démonov, hovoriť novými jazykmi, brať hady. Kto uverí.
IX.
Prišiel božský oheň, nespaľujúci, ale osvecujúci, nestravujúci, ale svietiaci: a našiel srdcia učeníkov ako čisté schránky: * a udelil im dary chariziem, aleluja, aleluja.
V. Našiel ich vo svornej láske a osvietil ich vyliatím milosti Božstva. A udelil.
X.
Duch Svätý naplnil celý dom, kde boli apoštoli: a zjavili sa im rozdelené jazyky, akoby ohňa, a zostúpili na každého jedného. * A boli naplnení Duchom Svätým a začali hovoriť rôznymi jazykmi, podľa toho, čo im Duch Svätý dal povedať, aleluja, aleluja, aleluja.
V. Keď teda boli učeníci vedno zhromaždení kvôli strachu zo židov, prišiel na nich náhly zvuk z neba. A boli.
XI.
Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás, a ustanovil som vás, * aby ste išli, a prinášali ovocie, a aby vaše ovocie zostalo, aleluja, aleluja.
V. Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás. Aby ste.
XII.
Duch Pánov naplnil okruh zeme: * a ten, kto udržuje všetko, má hlas poznania, aleluja, aleluja.
V. Je totiž tvorcom všetkého, má všetku moc, všetku prozreteľnosť. A ten.
— Breviarium monasticum (Mníšsky breviár), Responzóriá Nočných vigílií Turíčnej nedele
Výročie posvätenia chrámu
Terribilis est locus iste: hic domus Dei est et porta cœli: et vocabitur aula Dei. Alleluia, alleluia.
V. Quam dilecta tabernacula tua, Domine virtutum! concupiscit, et deficit anima mea in atria Domini.
Akú hrôzu vzbudzuje toto miesto: toto je dom Boží a brána nebies: a bude sa nazývať sieňou Boha. Aleluja, aleluja.
V. Aké milé sú tvoje príbytky, Pane zástupov; túži a zmiera moja duša po nádvoriach Pánových.
— Úvodný spev (introitus) omše posvätenia chrámu
Nanebovstúpenie
Ascendit Deus in iubilatione, Dominus in voce tubæ, alleluia.
Vystúpil Boh za jasotu, Pán za zvuku trúby, aleluja.
— Spev na obetovanie, Slávnosť Nanebovstúpenia Pána
Šiesta Veľkonočná nedeľa
Vocem iucunditatis annuntiate, et audiatur, alleluia: nuntiate usque ad extremum terræ: liberavit Dominus populum suum, alleluia, alleluia.
Ohlasujte jasavým hlasom, a nech je to počuť, aleluja: zvestujte až do končín zeme: Pán oslobodil svoj ľud, aleluja, aleluja.
— Introitus 6. Veľkonočnej nedele