Petrovi boli najprv odovzdané kľúče, ale potom mu bolo dovolené upadnúť do hriechu zapretím Krista; a takto bola jeho pýcha pokorená jeho pádom. Nebuď teda prekvapený, keď po dosiahnutí kľúčov duchovného poznania upadneš do rôznych zlých myšlienok. Oslavuj nášho Pána, lebo len on sám je múdry: takýmito prekážkami v nás krotí predsudky, ktoré máme tendenciu cítiť, kvôli nášmu pokroku v poznaní Boha. Skúšky a pokušenia sú opratami, ktorými Boh vo svojej prozreteľnosti krotí našu ľudskú aroganciu.
Často takto Boh odníma svoje požehnania od nás, podobne ako Jóbovi odňal bohatstvo: „Pán dal, Pán vzal.“ (Jób 1, 21) Ale je rovnako pravdivé, že Boh od nás odníme aj prekážky, ktoré nám postavil. „Požehnania i prekážky pochádzajú od Boha“ (Sir 11, 14). On spôsobil, že musíme znášať protivenstvá, ale on nám tiež dá večnú radosť a slávu.
(…)
Môže sa stať, že človek bude po istý čas osvietený a občerstvený Božou milosťou a potom mu bude táto milosť odňatá. Toto ho vnútorne zmätie a on začne šomrať. Namiesto toho, aby sa snažil znovu získať uistenie o spáse prostredníctvom vytrvalej modlitby, stratí trpezlivosť a vzdá sa. Takto sa podobá žobrákovi, ktorý prijal almužnu z paláca a cíti sa odvrhnutý, pretože ho neprosili, aby vstúpil dovnútra a večeral s kráľom.
— sv. Ján Karpathos, Texty pre mníchov v Indii, 62-63. 70
Archív kategorií: Mníšske texty
Poznanie nadúva, láska buduje
Nehovor: ‚Neviem čo je správne, takže ma nemôžu obviniť z nesprávneho konania‘. Lebo keby si vykonal všetko dobro, o ktorom vieš, hneď by ti bolo jasné čo treba robiť ďalej — akoby si prechádzal v dome z izby do izby. Nijako ti nepomôže vedieť čo príde neskôr, ak nevykonáš to, čo treba vykonať predtým. Pretože poznanie bez skutkov ‚nadúva‘, ale ‚láska buduje‘, pretože ‚trpezlivo všetko prijíma‘ (I Kor 8, 1; 13, 7).
— Sv. Marek askéta, O duchovnom zákone, 84.
Blahoslavený mních
Zopakujem to, čo som už hovoril na inom mieste: blahoslavený je intelekt*, ktorý je počas modlitby úplne oslobodený od [vonkajších] foriem.
Blahoslavený je intelekt, ktorý bez roztržitosti v modlitbe dosahuje ešte väčšiu túžbu po Bohu.
Blahoslavený je intelekt, ktorý je počas modlitby slobodný od materiálnosti a vyzlečený z každého jej vlastníctva.
Blahoslavený je intelekt, ktorý počas modlitby dosiahol úplnú slobodu od zmyslovosti.
Blahoslavený je mních, ktorý pokladá každého človeka za Boha, po Bohu.
Blahoslavený je mních, ktorý hľadí s veľkou radosťou na spásu a pokrok každého, ako keby boli jeho vlastnými.
Blahoslavený je mních, ktorý pokladá seba samého za „vyvrheľa pre všetkých“ (1 Kor 4, 13)
Mních je ten, kto je oddelený od všetkých a zjednotený so všetkými.
Mních je ten, kto pokladá seba za spojeného s každým človekom, keďže vidí seba v každom.
Človek, ktorý zasvätí svoje prvé myšlienky Bohu, dosiahol dokonalú modlitbu.
Ak sa chceš modliť ako mních, vyhýbaj sa každej lži a neprisahaj. Ináč budeš márne vyzerať ako niekto, kým nie si.
Ak sa chceš modliť v duchu, odpútaj sa od tela a žiaden oblak ťa počas modlitby nezatemní.
Zver Bohu potreby svojho tela a bude jasné, že si mu zveril aj potreby svojho ducha.
(…)
Pokiaľ sa človek úplne neobráti skrze pokánie, bude pre neho múdrejšie, ak si bude stále pripomínať svoje hriechy s ľútosťou a pamätať na večný oheň, ktorý si spravodlivo zasluhujú.
Ak sa človek, stále zamotaný do hriechu a hnevu, nehanebne odváži siahnuť po poznaní božských vecí, alebo sa len pokúsi o nemateriálnu modlitbu, zaslúži si pokarhanie Apoštola; pretože je pre neho nebezpečné modliť sa s holou a nepokrytou hlavou. Taká duša, hovorí, má mať ‚závoj na hlave kvôli anjelom,‘ ktorí sú prítomní (porov. 1 Kor 11, 5-7) a byť zaodená v náležitej úcte a pokore.
Tak ako vytrvalé pozeranie do slnka v jeho poludňajšom jase nevylieči človeka s chorým zrakom, tak ani falošná prax modlitby — ktorú treba správne konať v duchu a pravde — nijako neprospeje vášnivému a nečistému intelektu; práve naopak, taká prax vyprovokuje Boží hnev proti intelektu.
— Evagrios pustovník, O modlitbe, 117-129. 145-146
Poznámka: Intelekt (νους – nous; intellectus) označuje najvyššiu mohutnosť v človeku, s ktorou (za podmienky, že je očistený) poznáva Boha, alebo vnútorné princípy stvorených vecí, prostredníctvom priameho, alebo duchovného poznávania. Intelekt treba odlíšiť od rozumu (ratio), keďže intelekt neformuluje abstraktné koncepty, ani neprichádza k poznaniu prostredníctvom deduktívnych postupov, ale poznáva pravdu prostredníctvom bezprostrednej skúsenosti. Intelekt možno nazvať „orgánom kontemplácie“, či „okom srdca“ (Makarios Veľký).
Pôst a pohostinnosť
V Skétis raz prikázali: „Tento týždeň sa postite a potom slávte Paschu.“ Vtedy náhodou prišli za abba Mojžišom bratia z Egypta a on im pripravil trocha varenej zeleniny. Keď jeho susedia uvideli dym, ohlásili klerikom: „Vidíte: Mojžiš porušil prikázanie otcov a uvaril si doma jedlo.“ Oni povedali: „Keď príde, povieme mu to.“ Prišla sobota a keďže klerici poznali veľké životné zásady abba Mojžiša, povedali mu pred ľudom: „Abba Mojžiš, porušil si ľudské príkazy, ale naplnil si Božie.“
— Apoftegmy (tématická zbierka) XIII, 4
Aj viera pochádza od Pána
… Apoštoli si tak dôkladne uvedomovali, že všetko, čo súvisí so spásou im bolo dané Pánom, že dokonca prosili Pána o samu vieru, hovoriac: Daj nám vieru; keďže si nevedeli predstaviť, že by ju mohli získať vlastnou vôľou, ale verili, že ju získajú zadarmo ako dar od Boha. Koniec koncov, sám Pôvodca spásy človeka nás učí aká vetchá, slabá a nedostatočná by bola naša viera, ak by nebola upvenená Božou pomocou, keď hovorí Petrovi: Šimon, Šimon, hľa Satan túžil získať ťa, aby ťa mohol preosiať ako pšenicu. Ale ja som sa modlil k Otcovi, aby tvoja viera nezlyhala. A na inom mieste, keď sám človek videl, že jeho viera je hnaná vlnami nevery na skaly, ktoré by spôsobili strašné stroskotanie, a prosil tohto Pána, aby pomohol jeho viere, hovoriac: Pane, pomôž mojej nevere.
Tak dôkladne si teda títo apoštoli a ľudia Evanjelia uvedomovali, že všetko dobré sa zdokonaľuje Božou pomocou, a nepredstavovali si, že by mohli zachovať svoju vieru bez poškvrny vlastnou silou, alebo vôľou, že sa modlili, aby im túto milosť udelil Pán. A ak v Petrovom prípade bola potrebná Pánova pomoc, aby neupadol, kto by bol tak trúfalý a slepý, že by si myslel, že si ju uchráni bez každodennej pomoci Pána? Zvlášť ak sám Pán jasne hovorí v Evanjeliu: „Ako ratolesť nemôže priniesť ovocie, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne.“ A opäť: „Bezo mňa nemôžete nič urobiť.“ Ako hlúpe a opovážlivé by bolo pripisovať dobré skutky vlastnej umnosti a nie Božej milosti a pomoci, je vidieť jasne z Pánovej reči, v ktorej povedal, že nikto nemôže priniesť ovocie Ducha bez inšpirácie a spolupráce. Lebo každý dobrý dar a každý dokonalý dar je zhora, zostupujúc od Otca svetiel. A Zachariáš tiež hovorí: Čokoľvek dobré patrí jemu, a čo je vynikajúce je od neho. A tak blažený Apoštol ustavične hovorí: Čo máš, čo si nedostal? Ale ak si dostal, prečo sa chvasceš, akoby si nebol dostal?
— sv. Ján Kasián, Rozhovory, III, 16.
Zmilovanie Pána
Abba Angelos povedal: „Môj otec Kronios z hory Ponahon mi povedal: ‚Ak uvidíš dvoch pocestných bratov a vieš, že jeden je verný, ale druhý hriešnik, ktorého budeš milovať a ktorého nenávidieť?‘ Povedal som mu: ‚Skôr budem milovať verného.‘ Povedal mi: ‚A keby si ty bol hriešnikom, neplakal by si pred dobrotou Pána, aby ti zoslal svoje milosrdenstvo?“ Vidíte Pánovo zmilovanie, ktoré majú starci podľa Pánovho vzoru?
—Apoftegma. Collectio monastica (etiópska), 13, 41
Príprava na obetu
Navštívili sme tiež iného kňaza, ktorý sa volal Eulogios. Keď prinášal obetné dary Bohu, dostával tak veľkú milosť poznania, že poznal myšlienky všetkých mníchov, ktorí boli prítomní. Často zastavoval niektorých mníchov, keď chceli prísť k oltáru a hovoril: „Ako sa môžete odvažovať pristúpiť k svätým tajomstvám, keď máte zlé myšlienky? Ty si tejto noci neslušne premýšľal o smilstve.“ Druhý, ako vravel, rozmýšľal v mysli nad tým, že niet rozdielu medzi tým, či k Božej milosti pristupuje ako hriešnik, alebo ako spravodlivý. Iný zasa pri obete pochyboval: „Budem posvätený, ak k nej pristúpim?“ „Odstúpte na chvíľu od svätých tajomstiev a obráťte sa v duši, aby ste získali odpustenie hriechov a stali sa hodní spoločenstva s Kristom. Ak si totiž najprv neočistíte myseľ, nebudete môcť pristúpiť k Božej milosti.“
— Dejiny mníchov v Egypte (grécka verzia), XVI Eulogios